Izrael čakajú voľby po útoku Hamasu, Netanjahu čelí otázkam o zlyhaní aj sporom o armádu
Izrael čakajú parlamentné voľby, v ktorých sa bude rozhodovať aj o politickej budúcnosti premiéra Benjamina Netanjahua. Krajinu rozdeľujú otázky bezpečnosti, armády a náboženstva. Izraelčania sa vrátia k volebným urnám v prvých parlamentných voľbách od útoku palestínskeho hnutia Hamas zo 7. októbra 2023.
V hlasovaní pôjde nielen o ďalšie smerovanie bezpečnostnej politiky, ale aj o to, ako sa štát postaví k vyšetreniu svojho zlyhania pri zabránení útoku a k rastúcemu napätiu v spoločnosti. Silno zaznievajú požiadavky na zriadenie nezávislej štátnej vyšetrovacej komisie, ktorá by mala preskúmať sériu omylov a zlyhaní, ktoré umožnili najkrvavejší útok v dejinách Izraela.
Sporné vyšetrovanie
Izrael v minulosti v čase hlbokých kríz podobné komisie už vytvoril. Hlavný súper premiéra, bývalý náčelník generálneho štábu Gadi Eizenkot, avizoval, že ak sa dostane k moci, nezávislý orgán zriadi a považuje to za spôsob, ako predísť ďalšej tragédii.
Vládny tábor trvá na inom prístupe. Kabinet, ktorý bol pri moci aj v čase útoku, odmieta ideu nezávislej komisie a presadzuje dvojstrannícky vyšetrovací orgán, ktorého členov by vymenovali politici. Opozičný líder Jair Lapid upozorňuje, že cieľom takto navrhnutého mechanizmu je skôr zbavenie zodpovedných viny než skutočné objasnenie udalostí. Premiér preniesol časť viny na bezpečnostné zložky, ktoré ho podľa jeho slov neupozornili dostatočne včas v deň útoku. Čelí zároveň obvineniam, že ignoroval varovania, vrátane tých zo Spojených arabských emirátov.
Ďalším zdrojom tlaku sú predchádzajúce vzťahy Netanjahuovej vlády s Katarom. Ten so súhlasom Izraela finančne podporoval Hamas a poskytuje útočisko vedeniu hnutia. V kampani sa tak opäť otvára otázka, či tento prístup neprispel k posilneniu protivníka.
Dlhá vojna, tenké sily
Jednou z hlavných tém je aj budúca bezpečnostná stratégia krajiny. Desaťročia stála izraelská doktrína na kvalitnom spravodajstve, odstrašovaní a krátkych vojenských kampaniach. Udalosti po 7. októbri 2023 však tento model narušili. Vláda prešla na dlhodobé operácie, čo dokladá prítomnosť izraelských jednotiek v bezpečnostných zónach v Pásme Gazy, na juhu Libanonu a v Sýrii. Armáda takmer denne zasahuje na okupovanom Západnom brehu Jordánu, rozbehla dve vojny proti Iránu a podniká útoky na jemenských húsíov.
Takto rozptýlené nasadenie vyvoláva otázky, či je armáda schopná dlhodobo udržať operácie na viacerých frontoch. Od roku 2023 opakovane mobilizuje desiatky tisíc záložníkov, čo prináša vysoké osobné aj ekonomické náklady. Vojenskí predstavitelia upozorňujú na nedostatok personálu. Dôsledkom je aj poškodenie medzinárodnej reputácie Izraela. Vojna v Pásme Gazy, pri ktorej podľa údajov zahynulo viac než 74.000 ľudí, priniesla kritiku a obvinenia z genocídy.
Spor o brancov
Bezpečnostné výzvy sa premieňajú aj do debaty o náboženstve, identite a povinnej vojenskej službe. Diskusia o výnimkách pre ultraortodoxných židov v čase, keď armáde chýbajú vojaci, prerástla do zápasu o charakter Izraela.
Ultraortodoxné strany presadzujú zachovanie výnimky pre mužov študujúcich v ješivách. Tento postoj podporuje aj Netanjahuov Likud a pravicové koaličné subjekty. Opozícia požaduje úplné zrušenie výnimiek a avizuje, že nevstúpi do vlády s ultraortodoxnými partnermi. Eizenkot, ktorý prišiel o syna vo vojne v Pásme Gazy, obviňuje vládu, že podporuje vyhýbanie sa povinnostiam. Premiér v nedávnom rozhovore skritizoval zatýkanie ultraortodoxných mužov, ktorí odmietajú narukovať, zároveň však trvá na tom, že tí, čo sa naplno nevenujú štúdiu Tóry, by do armády nastúpiť mali.
Rozkol medzi sekulárnym a náboženským táborom sa netýka len brannej povinnosti. Tesne pred rozpustením parlamentu predložila koalícia balík opatrení zavádzajúcich segregáciu mužov a žien v niektorých verejných priestoroch a prijala zákon zdôrazňujúci význam štúdia Tóry. Zástancovia tvrdia, že tieto kroky posilňujú židovskú identitu. Kritici varujú, že posúvajú krajinu k väčšiemu vplyvu náboženstva na verejný život.
Náklady a nespokojnosť
Hoci debate dominuje bezpečnosť, kľúčovou témou zostáva ekonomická situácia. Napriek vysokému tempu rastu sú obyvatelia vystavení jedným z najvyšších životných nákladov na svete. Ekonómovia upozorňujú na nedostatok dostupného bývania, obchodné bariéry a obmedzenú konkurenciu v strategických odvetviach.
Kombinácia bezpečnostnej neistoty, sporov o identitu a rastúcej ekonomickej záťaže bude rozhodovať o tom, ako izraelskí voliči rozdelia svoje hlasy.
