Vo voľbách rozhodujete aj o lepších školách
Mnohé dôležité rozhodnutia o vzdelávaní sa nedejú v Národnej rade, ale na miestnych zastupiteľstvách. Volení zástupcovia v samospráve majú priamy vplyv na kvalitu života detí aj ich rodičov. Pred komunálnymi a regionálnymi voľbami je preto dôležité pýtať sa kandidátov, čo chcú urobiť pre školy.
Čo ovplyvňuje samospráva
Či je v susedstve škôlka, či dieťaťu chutí školský obed alebo či sa môže cez víkend hrať na školskom dvore – to všetko neovplyvňuje minister školstva, ale vedenie obce či mesta. Minister zodpovedá za legislatívu a tabuľkové platy učiteľov, no mnohé ďalšie úlohy patria zriaďovateľom, ktorými sú na Slovensku prevažne samosprávy. Obce a mestá zriaďujú materské a základné školy, základné umelecké školy aj centrá voľného času. Kraje zriaďujú stredné školy, jedálne či internáty.
Povinné predškolské vzdelávanie
V najbližších rokoch čakajú školy zásadné zmeny. Ide o zmeny v štátnej politike, ktoré už boli prijaté v zákone, ale majú odloženú účinnosť. Ako sa prejavia v praxi, bude výrazne závisieť od toho, kto bude samosprávy viesť po najbližších voľbách. Povinný posledný rok škôlky pre päťročné deti zaviedol bývalý minister školstva Branislav Gröhling. Minister Tomáš Drucker povinnosť rozšíril – od septembra 2027 začne platiť aj pre štvorročné deti a o rok neskôr aj pre deti od troch rokov. Materské školy zriaďujú obce a mestá. Niekde je škôlok dosť, inde chýbajú kapacity.
Zmeny v školských obvodoch
Pravidlá pre tvorbu školských obvodov sa v priebehu najbližších rokov výrazne zmenia. Podľa už prijatého zákona budú môcť aj súkromné a cirkevné školy požiadať samosprávu o vstup do školských obvodov. Vtedy sa stanú školou v novej kategórii „verejný poskytovateľ výchovy a vzdelávania“. Budú tiež prioritne brať deti zo susedstva a nebudú od nich môcť vyberať školné. Ak do školských obvodov nevstúpia, dostanú po novom od štátu len 80 percent normatívu. Rokovania o verejných poskytovateľoch budú dôležitou úlohou novozvoleného vedenia samospráv.
Desegregácia a stredné školy
V oblasti desegregácie vznikne tlak aj na verejné školy. Po novom každá verejná základná škola bude musieť prijať proporcionálny podiel žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia v obci, inak aj im ministerstvo bude môcť krátiť normatív. Stredné školstvo je na Slovensku silno rozdrobené a ministerstvo už niekoľko rokov tlačí na optimalizáciu siete stredných škôl. Stredné školy zriaďujú kraje a každoročne prebiehajú intenzívne rokovania medzi štátom a župami pri nastavovaní plánov výkonov.
Čo môžu samosprávy urobiť
Ak primátorke či županovi záleží na školstve, môžu toho urobiť veľa aj nad rámec zákona. Pri lákaní mladých učiteľov môžu pomôcť učiteľské byty, napríklad bratislavská mestská časť Podunajské Biskupice ich ponúka niekoľko. Mesto Trnava z vlastnej iniciatívy zriaďuje klubovne pre mládež. Banskobystrický samosprávny kraj rozbehol preventívne programy proti radikalizácii, ktoré sa stali vzorom aj pre nový zákon o deradikalizácii. Mesto Bratislava robí učiteľské konferencie na podporu kontinuálneho vzdelávania učiteľov. Naopak, pre koho školstvo nie je dôležité, ustupuje politickým záujmom – napríklad trenčiansky župan Jaroslav Baška odmietol vymenovať novú riaditeľku gymnázia v Púchove, hoci vyhrala výberové konanie.
Komunálne a regionálne voľby majú dlhodobo nízku účasť. O to viac záleží na každom jednom hlase. Zostáva ešte čas pýtať sa kandidátov, čo plánujú urobiť pre lepšie vzdelávanie. Nenechajte školy napospas politikom, ktorým na nich nezáleží.
