DNA v službách kriminalistov: páchatelia ani po desaťročiach nemôžu mať istotu, že nebudú odhalení
Analýza DNA usvedčuje páchateľov trestných činov a vďaka databázam DNA profilov umožňuje odhaliť vinníkov aj desaťročia po skutku. Forenzná genetika zároveň pomáha zbaviť viny neprávom podozrievané osoby. Podľa odhadov expertov zvýšila objasnenosť závažných trestných činov až o 30 percent.
Od Projektu ľudského genómu k polymorfizmom
Od druhej polovice 80. rokov začali pribúdať poznatky o štruktúre genetickej výbavy človeka. Vyústením bol Projekt ľudského genómu spustený v roku 1990 s cieľom prečítať postupnosť stavebných jednotiek ľudskej DNA. USA ho dotovali 3 miliardami dolárov, zapojených bolo viac ako 20 pracovísk. Veľká väčšina DNA, 92 percent, bola prečítaná do roku 2003, zvyšok dokončili v roku 2022.
Gény, ktorých je približne 20 000, tvoria len asi 2 percentá z 3,2 miliardy stavebných jednotiek. Približne 40 až 45 percent genómu tvoria opakujúce sa sekvencie. Pre kriminalistiku sú zaujímavé dva typy opakovaní: VNTR a STR. Pri STR je základný motív dlhý 1 až 6 nukleotidov. Počty opakovaní sú v populácii veľmi variabilné, preto sa nazývajú polymorfizmy. VNTR objavil anglický genetik Alec Jeffreys v roku 1984, STR začiatkom 90. rokov.
Rozvoj metód analýzy
Prvou metódou analýzy VNTR bola membránová hybridizácia, ktorá poskytla rebrík pruhov nazvaný DNA odtlačok. Vyžadovala okolo 5 mikrogramov nedegradovanej DNA, preto sa už nevyužíva. Výrazné vylepšenie priniesol objav PCR reakcie Karym Mullisom v roku 1983. Pomocou štartérov sa namnoží úsek s polymorfizmom a počty opakovaní sa dajú priamo odčítať. Na opis DNA profilu sa používajú skutočné počty opakovaní, napríklad 5/3 znamená jednu kópiu s piatimi a druhú s tromi opakovaniami.
Takto možno stanoviť rozšírenie DNA profilov v populácii a vypočítať pravdepodobnosť náhodnej zhody dvoch jedincov. Potrebné množstvo DNA kleslo na 5 až 50 nanogramov. Dnes sa v kriminalistike využívajú prakticky výlučne STR polymorfizmy, keďže stačí 0,5 až 2,0 nanogramu DNA, čo predstavuje 100 až 200 buniek.
Databázy DNA profilov
Možnosť opísať DNA profil číslicami viedla k založeniu elektronických databáz. Veľkú časť závažných trestných činov páchajú recidivisti, preto uloženie ich profilov zvyšuje objasnenosť. Do databáz sa ukladajú aj profily stôp z neuzavretých prípadov, čo umožňuje usvedčenie aj po desaťročiach.
Prvá databáza CODIS vznikla v USA a spravuje ju FBI. Na Slovensku bolo zriadenie DNA databázy schválené parlamentom 17. mája 2002 a plnenie profilmi sa začalo v roku 2004. Systém spočiatku obsahoval 13 STR polymorfizmov, čo zabezpečuje náhodnú zhodu na úrovni 1 ku 10 na sedemnástu. Od roku 2017 sa odporúča testovať 20 STR polymorfizmov.
Prvé prípady vo svete a v ČSFR
Prvá DNA analýza v kriminalistike sa uskutočnila v rokoch 1986 až 1987 v Anglicku v prípade vrážd dvoch dievčat. Alec Jeffreys zistil zhodu DNA profilov zo spermií, čím vylúčil muža, ktorý sa k činu priznal. Analýza 4500 mužov vraha neodhalila, až muž, ktorý poslal na odber niekoho iného, bol zadržaný a jeho profil sa zhodoval.
Prvý prípad v ČSFR sa uskutočnil v roku 1990 v spoločnom laboratóriu SAV a Prírodovedeckej fakulty UK. V dedinke Klučov boli zavraždené tri ženy, matka a dve dcéry. DNA profil páchateľa stanovili zo spermií, no nezhodoval sa so žiadnym z deviatich podozrivých. Páchateľa usvedčili až po 13 rokoch v roku 2003 vďaka zhode s českou databázou.
Prvý usvedčený vrah a prípad na Slovensku
V roku 1990 usvedčili aj vraha študentky v Brne. Krvné škvrny na kachličkách sa zhodovali s profilom recidivistu, ktorý mal poranenú ruku. Bol odsúdený na 23 rokov väzenia.
Na Slovensku bol prvým prípadom s rozhodujúcim dôkazom DNA sériový vrah Ondrej Rigo, ktorý zavraždil deväť ľudí. Práce prebiehali v rokoch 1990 až 1992. DNA profil páchateľa stanovili zo spermií zavraždenej ženy, no deväť podozrivých sa nezhodovalo. Riga predviedli v septembri 1991 a jeho profil sa zhodoval, pre nedostatok dôkazov ho však prepustili. Po ďalšej vražde v marci 1991 zadržali Riga s krvnými škvrnami na nohaviciach, ktoré sa zhodovali s profilom obete. Zhodu potvrdili aj vyšetrenia v Nemecku a Holandsku.
Výhody DNA analýzy
Rovnaká DNA sa nachádza v každej bunke okrem červených krviniek, preto je na analýzu možné použiť ľubovoľné tkanivo. Je pomerne odolná voči degradácii, takže ju možno analyzovať aj po desaťročiach. Variabilita STR polymorfizmov je taká vysoká, že náhodná zhoda dvoch jedincov je prakticky nulová, okrem jednovaječných dvojčiat. Analýza umožňuje vylúčenie neprávom obvinených a vyznačuje sa vysokou presnosťou a spoľahlivosťou.
