Trumpovi hrozí najväčší volebný debakel republikánov. Teraz zase šokoval: Irán nech zaútočí na Los Angeles
Vojna amerického prezidenta Donalda Trumpa v Iráne pokračuje a voliči si to všímajú aj na vysokých cenách benzínu. Trumpova popularita prudko klesá, čo svedčí aj o situácii pred blížiacimi sa novembrovými voľbami do Kongresu, ktoré sa môžu skončiť debaklom pre republikánov.
Demokrati totiž môžu zvíťaziť aj v tradične republikánskych štátoch, ako sú Texas či Kansas. V Kansase pritom demokrati nevyhrali voľby do amerického Senátu od roku 1932.
Rastúce ceny pohonných hmôt chce Trump riešiť dovozom ruskej nafty po dohode s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, čím šokoval EÚ aj Ukrajinu. Na predvolebnom mítingu vyhlásil, že ak by mal Irán zaútočiť na Spojené štáty, nech zasiahne San Diego a Los Angeles. Neskôr tvrdil, že jeho slová boli nesprávne interpretované.
Podľa analytika Mateja Jungwirtha sú tieto slová aj na Trumpa priveľa. „Tie komentáre o možných útokoch na Los Angeles a San Diego sú dosť šialené aj v kontexte Trumpovej rétoriky za posledné dva roky.“ Podľa Jungwirtha si Trump týmito výrokmi ventiluje rastúcu frustráciu zo svojej nepopularity.
Výroky zazneli na republikánskom predvolebnom mítingu v Nebraske. Trump tam hovoril o hrozbe iránskeho útoku na Spojené štáty a vyslovil slová, ktoré vyvolali pobúrenie: „Nech zničia Los Angeles. Nech zničia San Diego.“ Dav jeho priaznivcov na tieto slová reagoval búrlivým potleskom.
Kalifornia je baštou demokratov a domovom kalifornského guvernéra Gavina Newsoma, ktorý patrí medzi potenciálnych demokratických kandidátov na prezidenta v roku 2028. Newsom označil Trumpove výroky za „pomätené a nebezpečné“.
Na Trumpove slová reagovala aj starostka Los Angeles Karen Bassová, podľa ktorej sú prezidentove vyjadrenia nebezpečné a môžu ohroziť bezpečnosť mesta. „Úlohou prezidenta je chrániť krajinu, nie ju aktívne ohrozovať a povzbudzovať útoky na životy Američanov,“ vyhlásila starostka.
Trump na mítingu v Nebraske zároveň tvrdil, že vojna v Iráne sa už čoskoro skončí. Minulý štvrtok vyhlásil, že Spojené štáty do novembrových volieb do Kongresu nepodniknú ďalšie vojenské útoky proti Iránu.
Americký prezident tvrdí, že Washington s Teheránom vedie „produktívne rokovania“ o ukončení vojny, ktorá sa začala ešte vo februári. Napriek jeho optimistickým vyjadreniam však k dohode zatiaľ nedošlo.
O sprostredkovanie rokovaní sa usilujú viaceré krajiny vrátane Pakistanu a Kataru. Irán ešte počas septembrového Valného zhromaždenia OSN v New Yorku vyjadril ochotu obnoviť rokovania so Spojenými štátmi a otvoriť Hormuzský prieliv, cez ktorý pred vojnou prechádzala približne pätina svetovej spotreby ropy.
Teherán však otvorenie prielivu podmieňuje viacerými požiadavkami vrátane ukončenia americkej námornej blokády iránskych prístavov. Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v New Yorku predstavil návrh, podľa ktorého by Irán mohol prieliv otvoriť do siedmich dní od prijatia jeho podmienok Washingtonom.
Rokovania narážajú najmä na spor o iránsky jadrový program. Trump požaduje, aby sa Irán zaviazal, že nezíska jadrové zbrane, pričom Washington presadzuje ukončenie obohacovania uránu a odovzdanie jeho zásob. Teherán tieto požiadavky odmieta a trvá na svojom práve využívať jadrovú energiu na mierové účely.
Podľa posledných prieskumov nesúhlasí s Trumpovým postupom voči Iránu približne 60 percent Američanov vrátane štvrtiny republikánskych voličov. Podľa Jungwirtha sa americké útoky v Iráne menia na čoraz väčšie fiasko.
„Hoci sa Američanom podarilo odstrániť najvyššie vedenie iránskeho režimu, Irán sa ukázal ako veľmi odolný a flexibilný hráč, ktorý teraz drží USA a zvyšok sveta v šachu prostredníctvom kontroly lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv,“ hovorí analytik.
Obmedzenie dopravy cez tento strategický prieliv sa podpísalo aj na raste cien ropy a pohonných hmôt. Trump, ktorý pred voľbami sľuboval zníženie cien potravín a pohonných hmôt, sa tak podľa analytika stal vinníkom presného opaku. Voľby do Kongresu sú naplánované na prvý novembrový utorok.
