Vojna nie je len o bojoch. Civilisti v Charkove čelia každodennej realite smrti a vysilenia
V Charkove sa poplachy pred ruskými dronmi a leteckými bombami stali bežnou kulisou každodenného života. Počas rozhovoru s českou spisovateľkou a novinárkou Adélou Knapovou, pre ktorú sa toto východoukrajinské mesto stalo druhým domovom, viackrát zaznela siréna.
Práve do Charkova zasadila dej poviedok svojej knihy Krvavý kompót, ktorá čoskoro vyjde v ukrajinčine. Ako uviedla, kniha je už preložená, čaká sa na tlačiareň, keďže ruské útoky na tlačiarne a sklady proces komplikujú. Jej kyjevský vydavateľ hľadá, kde knihy uskladniť tak, aby im nič nestalo.
Podľa Knapovej do reportáží nie je možné dostať celú pravdu. „Dávate do nej len malé kúsky príbehu, musíte sa zamerať na konkrétne mená, konkrétne lokácie. Fikcia vám naopak dovoľuje ísť do hĺbky,“ hovorí spisovateľka s tým, že beletria je pre ňu oveľa pravdivejšia než akákoľvek reportáž alebo dokument, pretože nepodlieha času.
Kniha podľa jej slov vychádza v ukrajinčine aj preto, že od ukrajinských vydavateľstiev mala viacero ponúk, no po prečítaní jej písali, že sa natolko ostro dotýka aktuálnych a bolestivých tém, že by ju mohli vydať až o štyri či päť rokov, prípadne po vojne. Nakoniec sa našli dvaja ochotní vydavatelia.
Knapová zároveň upozorňuje, že na Ukrajine sa začala významne obmedzovať sloboda slova a spoločnosť je nesmierne rozdelená. „Mňa bolí, keď sledujem, ako sa vládnuca vrstva vydala na cestu do starých čias. A ľudí, ktorí trpia, tvrdo pracujú a bojujú, nikto nepočúva,“ dodáva.
Opisuje tiež každodennú realitu východnej Ukrajiny. V Charkove žijú státisíce vnútorných vysídlencov a desiatky tisíc veteránov, ktorí žijú v chudobe. Mŕtvi v prifrontových mestách ležia podľa jej slov aj niekoľko dní na ulici, pretože rodina sa neodváži po telo ísť pre strach z dronov.
„Ľudia si často neuvedomujú, že vojna nie je len o samotných bojoch, ale aj o tom, čo ešte vydržia civilisti. Z ktorých sa časom skôr či neskôr stávajú vojaci,“ uzatvára Knapová.
