Zbabelí politici sú pre Slovensko väčšou hrozbou ako vojna, tvrdí vojnový reportér Forró
„Politici sa ani neodvážia brániť našu krajinu a jednoducho nás odovzdajú nepriateľom,“ opisuje vojnový reportér Tomáš Forró šokujúce odpovede silových zložiek na otázku, čo je najväčšou slabinou Slovenska.
V prvej epizóde podcastu V tieni vojny hovorí o zanedbanej civilnej ochrane, nebezpečnom systémovom nihilizme a o tom, prečo musel úlohu štátu suplovať vlastnou Príručkou prežitia.
Pach prachu a bezprostredná skúsenosť s vojnou
Reportér prešiel front z oboch strán. Ako si máme predstaviť tieň vojny v praxi? Podľa jeho slov názov podcastu veľmi dobre opisuje situáciu na Slovensku, kým sa tu vojna priamo nedeje. Všetci však cítime, ako sa situácia okolo nás zhoršuje.
To, čo sa deje priamo na fronte, už Forró nepovažuje za tieň vojny – to je podľa neho vojna v priamom prenose. Samotný pojem frontovej línie sa radikálne zmenil. Dnes môže byť človek päťdesiat či šesťdesiat kilometrov od línie kontaktu a dron ho zasiahne na pokojnej civilnej ceste alebo pri čerpaní paliva na benzínke. To nie je tieň, to je bezprostredná skúsenosť s vojnou. Tieň je to, čo siaha ďalej od frontu.
Na otázku, aký je jeho najsilnejší zmyslový vnem z vojny, odpovedá: „Prach. Pach prachu.“ Keď tam príde, okamžite má ním pokryté celé auto, veci aj seba. Ide o donbaský stepný prach. Keď je sucho, je ním úplne pokrytý a cítiť jeho silný pach.
Umyť sa dá, ale človek sa musí umývať niekoľko dní po návrate domov. Jedna sprcha niekde na báze podľa neho nestačí.
O fronte a svojich zážitkoch napísal viacero kníh. Písanie bolo v určitom zmysle aj formou očisty od vojnového prachu. Paradoxne to na neho najsilnejšie vplýva nie vtedy, keď je na Ukrajine, ale keď píše. Keď zhromaždený materiál začne okolo neho krúžiť a vytvára z neho príbeh, znova prežíva osudy tých ľudí aj to, čo zažil sám. Jeho posledná kniha mala šesťsto strán. Bolo to nepríjemné, ale po dopísaní aj nesmierne katarzné. Vylial do nej všetko bremeno, ktoré v sebe nosil tri roky od začiatku invázie.
Výpadok elektriny a psychológia krízy
Podľa Forróa sa musíme pripravovať na akékoľvek krízy, nemusí to byť len vojnový konflikt. Vojna je matkou všetkých kríz, pretože sa v nej spája väčšina samostatných hrozieb. Ak vieme zvládnuť vojnu, zvládneme aj iné druhy kríz.
Ako príklad uvádza viacdňový výpadok prúdu. Keď prestane fungovať elektrina, prestanú fungovať mobilné siete, čerpadlá vody, teplo či zásobovanie. V Berlíne vypadol prúd na niekoľko dní v dvoch štvrtiach a ľudia na to spomínajú ako na totálnu katastrofu. Nemocnice síce majú generátory, ale záložné zdroje vyžadujú neustále dodávky paliva. A to sa pri masívnom výpadku nedá udržiavať do nekonečna.
V knihe píše, že „vojna prináša mrazivú každodennosť, v ktorej sa však dá žiť“. Čo musí človek v hlave zmeniť ako prvé, aby v kríze nepodľahol panike? Podľa neho si musíme uvedomiť, že sa to týka aj nás – od výpadku prúdu až po vojnový konflikt. Svet, aký sme poznali – stabilný, predvídateľný a mierový –, sa mení na nestabilný a ohrozujúci. Zmeny prichádzajú z geopolitických aj klimatických dôvodov a už s nimi budeme žiť. Jediné, čo môžeme robiť, je nezatvárať pred tým oči, ale pripravovať sa a adaptovať.
Komunitná odolnosť a lekcie z Ukrajiny
Ak vidíme hrozbu, nie je riešením utiecť? „Ak môžeš utiecť, uteč,“ hovorí Forró. Otázka však podľa neho znie, kam a ako dlho dokážeš utekať. Útek je primárna reakcia mozgu, no nie vždy je správna. V príručke nevysvetľuje len to, ako si spraviť zásoby či pripraviť domov, ale venuje sa aj psychológii krízy – ako zvládať vlastné emócie, záchvaty paniky či úzkosť, ako upokojiť druhých a racionálne konať. Najlepší spôsob, ako zvládnuť krízu, je podľa neho spolupráca.
Spolupráca na úrovni komunity znamená poznať susedov v paneláku či na ulici, vedieť, kto čo má a ako si navzájom pomôcť – to zachraňuje celé komunity. Vidí to na Ukrajine vo frontových mestách. Tí ľudia často nemajú nič, záchranné zložky tam nechodia, ale majú jeden druhého. Aj starší ľudia či invalidi šijú maskovacie siete a zapájajú sa. Práve schopnosť udržať si normálny život aj počas bombardovania je spôsob, ako nad krízou vyhrať. Platí tu známe britské heslo z druhej svetovej vojny: Keep calm and carry on – zachovaj pokoj a pokračuj.
Ukrajina je pre nás akýmsi laboratóriom prežitia. Podľa Forróa sa musíme od nich učiť – nielen z toho, čo sa im darí, ale aj z ich chýb, za ktoré oni platia krvou. Príručka mala pôvodne vyjsť už na jar, ale uvedomil si, že skúsenosti z Ukrajiny nemôžeme len tak doslovne preložiť. Slovensko má iné krízové riadenie, iný systém civilnej ochrany aj inú štruktúru spoločnosti. Preto druhú polovicu času pracoval so slovenskými odborníkmi a bezpečnostnou komunitou, aby sme poznatky prispôsobili našim podmienkam.
