Konevova socha pri Dukle má ohlas aj v Rusku, no uráža najmä Maďarov
Nový Konevov pomník, odhalený cez víkend v Údolí smrti pri Dukle, vyvoláva rozdielne reakcie. Kým prokremeľské médiá vyzdvihujú Slovensko a ponižujú Česko, kritici upozorňujú na kontroverznú históriu maršala Ivana Koneva. Podľa výtvarníka a aktivistu Petra Kalmusa nastupuje normalizácia.
Odhalenia sochy sa zúčastnil ruský veľvyslanec na Slovensku aj slovenskí koaliční politici vrátane Ľuboša Blahu a ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča.
Konev síce stál pri oslobodzovaní Slovenska od nacistického Nemecka Červenou armádou, no v roku 1956 velil sovietskym vojskám, ktoré krvavo potlačili povstanie proti komunistickému režimu v Maďarsku. V tom čase bol vrchným veliteľom spojených ozbrojených síl Varšavskej zmluvy.
Autorom Konevovej sochy je umelec Slavomír Gibej, ktorý stojí aj za pomníkom ďalšieho sovietskeho maršala Rodiona Malinovského v Starom Tekove. Na otázky o rozporuplnej histórii maršala Koneva a kritike sochy neodpovedal.
K dielu sa vyjadril slovenský výtvarník a aktivista Peter Kalmus, ktorý v minulosti z pomníkov odstraňoval symboly kosáka a kladiva. Spolu s Ľubošom Lorenzom tiež červenou farbou pomaľoval pomník Vasiľa Biľaka v Krajnej Bystrej. Za tieto protestné zásahy skončil viackrát pred súdom.
„V Prahe bola ešte umelecky hodnotnejšia socha Koneva a roky trvalo, kým ju dali do depozitu,“ pripomína Kalmus. V novej soche pri Dukle vidí aj širší politický odkaz. „Ono sa to celé politicky vracia k takejto normalizácii,“ hovorí.
Keď v máji minulého roka premiér Robert Fico navštívil ruského prezidenta Vladimira Putina v Moskve, rozprávali sa aj o postavení Konevovej sochy na Slovensku. Podľa premiéra vznikla táto myšlienka v súvislosti s pripomínaním Karpatsko-duklianskej operácie v októbri 2024.
Kalmusovi nová socha svojím spracovaním pripomína socialistický realizmus. Kritizuje vysoký podstavec s postavou maršala a porovnáva ju s pražským pomníkom, ktorý považoval za umelecky hodnotnejší.
Pri pohľade na nový pomník mu podľa vlastných slov ako prvá napadla päťlitrová bandaska benzínu. Hneď však začal uvažovať o trestných následkoch podobného zásahu. Spomína pritom aprílovú zmenu zákona, ktorú označuje za „lex Kalmus“ a interpretuje ju ako hrozbu nepodmienečného trestu za poškodenie pomníkov. Sám podľa svojich slov absolvoval už dvanásť súdnych konaní.
Na otázku, ako by mali reagovať umelci a spoločnosť, upozorňuje, že viacerí už svoj nesúhlas vyjadrili. „Ľudia reagujú veľmi dobre,“ hodnotí. Spomína blog spisovateľky Veroniky Šikulovej aj reakcie ďalších umelcov na sociálnych sieťach. Priestor vidí aj v karikatúrach a ďalších umeleckých vyjadreniach nesúhlasu.
Kalmus si však myslí, že väčšina ľudí v regióne, kde sochu postavili, podobné otázky nerieši. Ak by podľa neho stála v Bratislave, mohla by vyvolať aj priamy protest, napríklad v podobe počmárania pomníka.
Zatiaľ čo na Slovensku socha vyvolala búrlivé diskusie, prokremeľský server EA Daily ju víta. Česko bolo podľa neho aj počas existencie Československa „zavšivenou dierou“ a tou zostáva aj dnes. Naopak, Slovensko server chváli a označuje ho za „skutočnú zem“. Pri opise odhalenia Konevovej sochy si zároveň kopol do Česka, keď pripomenul odstránenie maršalovho pomníka v Prahe.
Konevova socha sa v Prahe zmenila na kauzu, ktorá mesto aj českú politiku sprevádzala celé roky. Pomník odhalený v roku 1980 prežil aj odstraňovanie komunistických sôch po páde režimu. Neskôr ho však opakovane polievali červenou farbou a objavovali sa na ňom letopočty pripomínajúce aj temnejšie stránky maršalovho pôsobenia.
Radnica Prahy 6 najprv skúsila kompromis. V roku 2018 doplnila k pomníku vysvetľujúce tabule, ktoré okrem Konevových vojnových zásluh upozorňovali aj na jeho povojnovú úlohu vrátane potlačenia maďarského povstania. Ani to však spor neukončilo.
Do kauzy vstúpili aj veľvyslanci piatich postsovietskych štátov. Rusko, Bielorusko, Arménsko, Azerbajdžan a Kazachstan sa proti doplneniu tabúľ ohradili spoločným otvoreným listom. Žiadali zachovanie pomníka v pôvodnej podobe a spochybňovali, že by o takejto otázke mala rozhodovať miestna samospráva.
Sochu napokon v apríli 2020 odstránili. Spor však prerástol aj do obáv o bezpečnosť vtedajšieho starostu Prahy 6 Ondřeja Kolářa, ktorý presadzoval jej premiestnenie. Dostal policajnú ochranu a istý čas sa ukrýval na neznámom mieste. Podľa reportáže Českej televízie ani jeho rodina nevedela, kde sa nachádza.
„Som na odľahlom mieste, vypol som si telefón, vypol som si všetko,“ opísal vtedy Kolář svoj bezpečnostný režim.
V tom čase sa objavili správy, že do Prahy pricestoval ruský agent s jedom ricín a cieľom útoku mali byť českí komunálni politici. Tento údajný plán sa však nepotvrdil. Česká vláda v júni 2020 oznámila, že informácia o pripravovanom útoku bola vymyslená a vznikla v dôsledku vnútorného konfliktu medzi pracovníkmi ruského veľvyslanectva. Česko následne vyhostilo dvoch ruských diplomatov.
