Vysoké IQ ani vek múdrosť nezaručia. Psychológovia odhalili 5 nečakaných znakov, ktoré ju naozaj prezradia
Múdrosť nie je o dokonalosti, vysokom IQ ani o tom, kto má v diskusii posledné slovo. Psychologické výskumy ukazujú, že skutočnú zrelosť osobnosti odhaľujú oveľa jemnejšie detaily v tom, ako uvažujeme, komunikujeme a pracujeme s vlastnými emóciami.
Vysoké IQ, pôsobivé vedomosti či skvelá pamäť s múdrosťou môžu ísť ruka v ruke, no vôbec nemusia. Človek môže poznať odpoveď na množstvo otázok, no zároveň netušiť, čo robiť, keď ho život postaví pred situáciu, ktorú nemožno vyriešiť podľa hotovej šablóny.
Psychológ Igor Grossmann sa pozerá na múdrosť cez prizmu takýchto situácií. Nezáleží ani tak na tom, koľko toho človek vie, ale ako uvažuje, keď sa veci začnú komplikovať. Ani vek túto vec nezaručuje. Samotné skúsenosti z nás múdreho človeka ešte nerobia. Veľa závisí od toho, ako s nimi naložíme. Existuje správanie, ktoré o múdrosti dokáže veľa prezradiť.
Dokážete sa na situáciu pozrieť očami niekoho iného
Situácia sa ľahko hodnotí, keď sa na ňu pozeráme výhradne zo svojho pohľadu. Druhý človek však môže presne tú istú vec vidieť úplne inak. Múdrosť sa opiera o spájanie viacerých perspektív a rozmanitých názorov. Dokážeme na chvíľu vykročiť zo svojej vlastnej verzie udalostí.
Nejde o neustále ustupovanie druhým či spochybňovanie vlastného názoru. S niekým stále nemusíte súhlasiť, no zároveň dokážete pochopiť jeho uhol pohľadu. Občas už len to, že pripustíte inú verziu udalostí, spôsobí, že situáciu prehodnotíte o 180 stupňov.
Viete, že každá situácia je iná
Ako spoločnosť máme tendenciu siahať po tom, čo už poznáme. Ak niečo v minulosti zafungovalo, pri podobnom probléme radi siahneme po rovnakom riešení. Lenže „podobný“ väčšinou neznamená „rovnaký“. Múdrosť sa spája aj s citom pre takéto rozdiely.
Vlastné skúsenosti sú cenné, no nedávajú hotovú odpoveď na každú ďalšiu situáciu. To, čo bolo dobrým rozhodnutím vtedy a pre nás, v iných okolnostiach už takým rozhodnutím byť nemusí.
Nepredpokladáte, že máte vždy pravdu
Málokto sa mýli rád a priznať si to nahlas býva ťažké. Je však dobré mať na pamäti, že sa nedá vedieť všetko a mať vždy pravdu. Psychológovia v tomto prípade hovoria o intelektuálnej pokore. Ide o vedomie vlastných obmedzení.
Ak nové informácie ukážu, že sme sa mýlili, nič nestojí v ceste tomu, aby sme názor zmenili. Nemá zmysel nasilu brániť niečo len preto, že sme si tým boli predtým istí. Niekedy treba jednoducho povedať: „Nevedela som“ alebo „Máš pravdu, pomýlila som sa.“
Neodpájate sa od vlastných emócií
Múdry človek nemusí byť oázou pokoja. Môže sa hnevať, báť, trápiť. Výskumy Igora Grossmanna a jeho tímu ukázali, že ľudia s väčším sklonom k múdremu uvažovaniu neboli o nič menej emotívni. Práve naopak – prežívali množstvo rôznych pocitov a dokázali ich u seba dobre rozpoznať.
Málokedy cítime len jednu vec naraz. Môžete niekoho milovať a zároveň naňho zúriť. Múdrosť môže spočívať aj v tom, že si tento emočný zmätok u seba všimnete, nebudete sa tváriť, že neexistuje – a dáte si chvíľku čas, kým pod jeho vplyvom spravíte nejaké rozhodnutie.
To, ako hovoríte, môže tiež svedčiť o múdrosti
Človeka nemusíte poznať veľmi dlho na to, aby ste zistili, ako pristupuje k druhým ľuďom a k ich názorom. Občas stačí dlhší rozhovor. Niektorí rýchlo prevezmú iniciatívu a snažia sa druhých presvedčiť o svojej pravde. Iný človek si najprv vypočuje, na niečo sa dopytuje a občas zmení názor priamo počas rozhovoru.
Múdri ľudia dokážu otvorene priznať, že sa v nejakej téme nevyznajú alebo že potrebujú chvíľu na to, aby si utvorili názor. Keď niektorým veciam nerozumejú, spýtajú sa, namiesto toho, aby sa tvárili, že je všetko jasné. V rozhovore nemusíte vždy zažiariť, mať posledné slovo ani okamžite odpovedať na každú otázku.
