Ruské voľby na okupovaných územiach: urny pred domami, volebné tímy sprevádzali ozbrojenci
Voľby do ruskej Štátnej dumy na okupovaných územiach Ukrajiny sa začali niekoľko týždňov pred oficiálnym termínom. Hlasovanie sprevádzali ozbrojení ruskí vojaci, chýbali nezávislí pozorovatelia a volebné miestnosti sa zatvárali skôr než v Rusku. Ukrajina ani medzinárodné spoločenstvo hlasovanie neuznávajú.
V okupovanej Doneckej oblasti fungovali mobilné volebné miestnosti. V mestách ich umiestňovali na dvoroch obytných domov, v súkromnej zástavbe chodili volebné tímy s urnami od domu k domu. Ruská volebná komisia uviedla, že hlasovací lístok mohli voliči dostať len po predložení ruského pasu alebo dokladu, ktorý ho nahrádza – napríklad vojenského preukazu či dočasného dokladu vydávaného počas vybavovania pasu.
Šéf ruskej okupačnej správy v Doneckej oblasti Denis Pušilin začiatok hlasovania v predstihu odôvodňoval bezpečnostnou situáciou. „Situácia nie je jednoduchá, a práve preto Ústredná volebná komisia Ruska prijala osobitné rozhodnutie: v štyroch nových regiónoch vrátane nášho sa hlasovanie uskutoční predčasne,“ uviedol koncom augusta na svojom telegramovom kanáli.
Televízia Euronews 15. septembra ukázala zábery z hlasovania v súkromnej zástavbe, na ktorých vidieť volebné tímy sprevádzané ozbrojeným príslušníkom ruských síl so zakrytou tvárou a automatickou zbraňou. Ruský portál Lapsha Media prítomnosť vojakov vysvetľoval ako ochranu volebných tímov pred možnými útokmi dronov.
Verejná komora Doneckej ľudovej republiky, ktorá je pod kontrolou okupačnej správy, pripravila viac ako 600 pozorovateľov. Dostupné informácie neuvádzajú možnosť zapojenia nezávislých občianskych organizácií či opozície. Volebné miestnosti nebolo možné sledovať prostredníctvom videoprenosu. Predseda Verejnej komory DNR Alexander Kofman to podľa agentúry TASS odôvodnil bezpečnosťou a snahou zabrániť ukrajinskej strane zistiť polohu volebných miestností.
V takzvanej Doneckej ľudovej republike sa 20. septembra hlasovanie skončilo už o druhej popoludní, zatiaľ čo v Rusku pokračovalo do 20.00. Okupačné úrady následne deklarovali, že sa na hlasovaní zúčastnilo viac ako 81 percent evidovaných voličov okupovanej Doneckej oblasti. V Rusku bola celková účasť približne 59 percent. Koľko ľudí skutočne odvolilo, sa nedá nezávisle potvrdiť, okrem iného preto, že počet ľudí, ktorí na okupovaných územiach reálne žijú, nie je spoľahlivo známy. Do evidencie môžu vstupovať aj ruskí vojaci či ľudia, ktorí sa do regiónu presťahovali z Ruska.
Rusko vytvorilo v okupovaných častiach Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti sedem jednomandátových obvodov. V okupovanej časti Doneckej oblasti vznikli tri – Makijivský, Donecký a Horlivský. Rusko do nich zaradilo aj Kramatorsk, Sloviansk, Pokrovsk a Dobropilliu, ktoré zostávajú pod kontrolou Ukrajiny, ako aj mestá obsadené po roku 2022 vrátane Mariupola, Bachmutu či Avdijivky. Podobný postup uplatnili aj na okupovanej časti Luhanskej oblasti, kde vytvorili dva obvody – Luhanský a Alčevský. Z celkového počtu 450 poslancov ruskej Štátnej dumy sa 225 volí podľa straníckych kandidátnych listín a ďalších 225 v jednomandátových obvodoch.
Podľa Andrija Michejeva, experta na medzinárodné právo z ukrajinskej siete ANTS a International Center for Ukrainian Victory, samotné voľby nemôžu zmeniť právny status okupovaných území. Rusko prostredníctvom volieb pokračuje v praktickom začleňovaní okupovaných oblastí do svojich politických a štátnych štruktúr, nejde však o nový právny titul k týmto územiam. Organizovanie volieb vychádza už z ruského tvrdenia, že okupované ukrajinské územia sú súčasťou Ruska.
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že Ukrajina neuznáva ani samotné konanie volieb do ruskej Štátnej dumy na okupovaných územiach, ani ich výsledky. Po skončení volieb 21. septembra svoju pozíciu zopakovalo a konanie volieb označilo za porušenie ukrajinského aj medzinárodného práva s tým, že výsledky sú právne nulitné. Ukrajinská Verchovna rada 17. septembra prijala výzvu adresovanú parlamentom a vládam zahraničných štátov, medzinárodným organizáciám a parlamentným zhromaždeniam, aby organizovanie ruských volieb na okupovaných územiach odsúdili, neuznávali ich výsledky a neposielali na tieto územia svojich pozorovateľov.
Európska únia uviedla, že konanie ruských volieb na dočasne okupovaných územiach odsudzuje a nebude uznávať ich konanie ani výsledky. K stanovisku EÚ sa pripojili aj ďalšie krajiny ako Nórsko, Island či Spojené kráľovstvo.
