Varovné signály na pokožke a očiach: Môže ísť o vysoký cholesterol?
Vysoký cholesterol nemusí dlho vyvolávať žiadne výrazné príznaky. Niektoré zmeny na koži, mihalniciach či v oblasti šliach však môžu sprevádzať poruchy metabolizmu tukov. Pozornosť by im mali venovať najmä ľudia, u ktorých sa objavia v mladom veku alebo majú v rodine prípady veľmi vysokého cholesterolu.
Zvýšená hladina cholesterolu väčšinou nespôsobuje bolesť. O jej prítomnosti sa zvyčajne dozvieme až z odberu krvi. Existujú však situácie, keď sa nadmerné množstvo tukov ukladá v tkanivách. Vtedy sa na pokožke alebo v oblasti šliach objavujú charakteristické zmeny.
Prejavy viditeľné na pokožke
Medzi príznaky vysokého cholesterolu viditeľné na pokožke patria xantelazmy, teda žltkasté až žltooranžové, mierne voskovité plaky. Najčastejšie sa objavujú na mihalniciach, najmä v oblasti vnútorných kútikov očí. Zvyčajne nespôsobujú bolesť ani svrbenie. Ich prítomnosť môže sprevádzať zvýšenú hladinu cholesterolu, no sama o sebe ešte nedokazuje hypercholesterolémiu.
Ďalšou zmenou je starobný oblúk rohovky, ktorý má podobu bieleho alebo sivo-bieleho prstenca na obvode rohovky. U mladého človeka môže byť signálom porúch metabolizmu tukov vrátane veľmi vysokej hladiny cholesterolu.
Eruptívne xantómy vyzerajú ako početné, drobné vyrážky či uzlíky s ružovým, červenkastým alebo žltým sfarbením. Objavia sa najčastejšie na zadku, ramenách a na naťahovačoch končatín. Súvisia najmä s extrémne vysokou hladinou triacylglycerolov.
Niektoré poruchy metabolizmu tukov môžu viesť k ukladaniu cholesterolu v oblasti šliach. Vznikajú takzvané šľachové xantómy. Jedným z miest, kde ich možno spozorovať, je Achillova šľacha, ktorá sa môže výrazne zhrubnúť.
Kedy vyhľadať lekára
Nie každá kožná zmena znamená problém s cholesterolom. Je však vhodné skonzultovať s lekárom tie zmeny, ktoré sa objavili bez zjavnej príčiny, postupne sa zväčšujú alebo sa vyskytujú naraz na viacerých miestach. Osobitnú pozornosť by im mali venovať mladí ľudia.
Kontrola hladiny cholesterolu je indikovaná aj vtedy, ak sa v rodine vyskytli prípady veľmi vysokej koncentrácie LDL, ischemickej choroby srdca alebo infarktov myokardu v mladom veku. Základným vyšetrením na posúdenie stavu tukov v organizme je lipidogram. Práve výsledky krvného testu, a nie samotný vzhľad pokožky, umožňujú určiť, či je hladina cholesterolu v norme.
U dospelých sa za žiaducu považuje hladina celkového cholesterolu pod 200 mg/dl a LDL pod 100 mg/dl. Za vysokú hladinu celkového cholesterolu sa považuje hodnota najmenej 240 mg/dl. Pri posudzovaní kardiovaskulárneho rizika má význam predovšetkým hladina LDL a celkový zdravotný stav pacienta.
