Nováčikovia v EÚ bez práva veta? Brusel chystá mechanizmy proti maďarskému scenáru
Európska únia zrýchľuje rozširovanie pod tlakom Ruska, Číny a Spojených štátov. Prvýkrát v histórii dostanú najsľubnejší kandidáti jasné termíny a harmonogramy. Zároveň Únia pripravuje poistky, aby sa nezopakoval takzvaný maďarský scenár.
Tvárou v tvár rastúcemu tlaku z Pekingu, agresii Moskvy a nevyspytateľnej obchodnej politike Washingtonu pod taktovkou Donalda Trumpa si európski lídri uvedomili, že ak Únia nezačne konať proaktívne a nerozšíri zónu svojho vplyvu, jej rivali ju čoskoro vytlačia na vedľajšiu koľaj.
Musia si splniť domáce úlohy
Až doposiaľ pripomínal prístupový proces do Európskej únie nekonečnú čakáreň bez akýchkoľvek záruk. Predstavitelia Európskej komisie finalizujú cielené harmonogramy pre štvoricu vyvolených: Čiernu Horu, Ukrajinu, Moldavsko a Albánsko.
Kandidátom po prvý raz presne načrtnú, kedy a za akých podmienok formálne uzavrú kľúčové reformné bloky, takzvané vyjednávacie klastre. Ak tieto krajiny splnia svoje domáce úlohy, Únia sa zaväzuje, že ich prijme, a ponúkne im orientačné časové osi.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá osobne navštevuje Balkán, tento prístup avizovala vo svojej správe o stave Únie, keď sľúbila masívnu podporu tým, ktorí preukázali najväčší progres.
Zoznam krajín zostane prísne selektívny. Členské štáty, ktoré v reformách zaostávajú alebo bojujú s vnútornou politickou nestabilitou, ako Kosovo, Severné Macedónsko či Bosna a Hercegovina, si na podobné výsady počkajú. Mimo hry sú Gruzínsko, Turecko a Srbsko, ktorých prihlášky uviazli na mŕtvom bode pre obavy z úpadku demokracie a právneho štátu.
Trauma menom Orbán
Ponuka zrýchleného členstva má háčik. Lídri členských štátov, najmä z Francúzska, Nemecka či Holandska, sú pri predstave prijímania nových krajín opatrní. Dôvodom je dlhoročná frustrácia z krokov maďarského premiéra Viktora Orbána.
Ten v minulosti opakovane využíval právo veta na blokovanie sankcií voči Rusku či finančnej pomoci Ukrajine, kým mu Brusel nezmrazil vyše 10 miliárd eur z eurofondov. Únia je teraz odhodlaná zabrániť tomu, aby sa podobná situácia zopakovala.
Nová eurokomisárka pre rozširovanie Marta Kos je v tomto smere nekompromisná. „Ak bude nový členský štát dodržiavať pravidlá, nič sa nestane. Ak ich však poruší, poistky budú tvrdo hrýzť. Presne takýto systém práve budujeme,“ uviedla v Luxemburgu, kde sa symbolicky otvárali prvé detailné prístupové rokovania s Ukrajinou a Moldavskom.
Tieto nové záchranné brzdy, ktoré Komisia konzultuje s členskými štátmi, môžu zahŕňať prechodné obdobia, počas ktorých nováčikovia nezískajú okamžite všetky členské práva, vrátane spomínaného práva veta.
Pokusným králikom tohto prístupu bude Čierna Hora. Táto 600-tisícová balkánska krajina, ktorá má reálnu šancu stať sa prvým novým členom od vstupu Chorvátska v roku 2013, už začala písať svoju prístupovú zmluvu.
Podľa Kosovej práve tento dokument zadefinuje model, ako zabezpečiť poslušnosť nováčikov aj päť, desať či pätnásť rokov po vstupe. Čiernohorský premiér Milojko Spajić už avizoval, že jeho krajina sa prísnym mechanizmom brániť nebude, ak budú pravidlá hry jasné a predvídateľné.
