Prokurátorka zastavila trestné stíhanie v kauze zadržania prokurátora Šúreka
Trestné stíhanie pre zneužívanie právomoci verejného činiteľa, ktoré sa týkalo marcového zásahu policajnej inšpekcie proti tzv. čurillovcom a zadržania prokurátora Michala Šúreka priamo na pracovisku, bolo zastavené. Prokurátorka Generálnej prokuratúry SR Barbora Hubertová v uznesení uviedla, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Stíhanie začalo na jar po trestnom oznámení opozičnej političky Veroniky Remišovej. Smerovalo k osobám, ktoré v texte stíhania neboli označené menami, ale ako osoby v postavení príslušníkov Úradu inšpekčnej služby, prípadne iných zložiek Policajného zboru, a osoby v postavení prokurátorov Generálnej prokuratúry SR. Súviselo so vstupom policajtov do budovy generálnej prokuratúry a samotným zásahom pri zadržaní Šúreka.
Šúrek a Repa kritizovali priebeh akcie
Prokurátor Michal Šúrek a jeho kolega Ondrej Repa po zásahu kritizovali priebeh inšpekčnej akcie a údajnú nadprácu svojich kolegýň z generálnej prokuratúry Kataríny Habčákovej a Martiny Cibuľovej. Podľa Šúrekových slov prokurátorka Cibuľová opakovane sondovala, či bude v práci, a mala ľudí z inšpekcie vpustiť na poschodie, kde sa práve zdržiaval. Šúrek tiež opísal, že bol nechceným svedkom rozhovoru prokurátorky Habčákovej s neznámym človekom, zrejme z inšpekcie, ktorému mala určovať, čo má byť v uznesení.
Prokurátorky vtedy jeho slová označili za klamstvo. Martina Cibuľová uviedla, že je klamstvom, že by mala koordinovať akciu Úradu inšpekčnej služby, poskytovať informácie príslušníkom ÚIS, čakať ich na chodbe a následne vpustiť do priestorov prokuratúry na štvrtom poschodí. Podľa nej sa príslušníci ÚIS dostali do budovy štandardným spôsobom cez vrátnicu.
Svedectvá a kamerový záznam
Viacerí svedkovia z radov zamestnancov prokuratúry vypovedali, že Cibuľová v dňoch pred zásahom a aj v to ráno u nich sondovala, kedy budú v práci prokurátori z referátu väzenstva, kam patrí aj Šúrek. Príslušníčka ZVJS z vrátnice prokuratúry vypovedala, že keď viedla policajtov po schodoch na piate poschodie, Cibuľová stála na štvrtom poschodí, policajtov pozdravila a oznámila im, že hľadaný Šúrek je u nich na štvrtom poschodí.
Cibuľová priznala, že len v daný deň sa po požiadaní dozorového prokurátora nenápadne pýtala, či Šúrek príde do práce. Akúkoľvek koordináciu policajtov počas akcie poprela. Tvrdila, že na chodbe bola preto, lebo si robila kópie pri tlačiarni. Policajti urobili z akcie kamerový záznam, na ktorom je vidieť, že Cibuľová viackrát vychádzala na chodbu a pozerala sa cez zábradlie na nižšie poschodia. V čase, keď kráčala po schodoch príslušníčka ZVJS s policajtmi, Cibuľová sa postavila pred vyšetrovateľa a rukou mu ukázala smerom doprava na konkrétnu chodbu na štvrtom poschodí.
Prokurátorka Hubertová v uznesení uviedla, že skutočnosť, že sa Cibuľová zdržiavala na chodbe práve v čase úkonov v trestnom konaní, ako aj to, že podľa záznamu mala policajtom ukázať na dvere na štvrtom poschodí, nemôže byť považované za výkon právomoci zverených zákonom. Rozpory medzi tvrdeniami Cibuľovej a kamerovým záznamom nie sú pre toto trestné konanie relevantné.
Policajti konali zákonne
Vyšetrovanie podľa uznesenia o zastavení ukázalo, že zásah policajtov ÚIS, teda zadržanie Šúreka a odňatie jeho mobilného telefónu, prebehol v súlade so zákonom o Policajnom zbore a Trestným poriadkom, pričom bol vykonaný s predchádzajúcim súhlasom dozorového prokurátora.
Vyšetrovateľ Kevin Dlabaja a operatívec uvádzali, že na akciu boli nasadení s pokynom, aby zadržanie prebehlo s maximálnym ohľadom na osobnú integritu a rodinu obvineného prokurátora. Pôvodne čakali ráno pri škôlke a bydlisku obvineného. Policajti mali od začiatku vstupu do budovy zapnuté nahrávanie na služobný mobilný telefón, pričom záznam má viac ako 40 minút. Počas zadržania začal Šúrekovi zvoniť mobilný telefón, na displeji svietilo meno iného obvineného v tejto kauze. Keďže Šúrek odmietol telefón dobrovoľne vydať, vyšetrovateľ kontaktoval dozorujúceho prokurátora z Krajskej prokuratúry Trnava, aby mu udelil súhlas na odňatie veci, čo sa aj stalo.
