Koalícia sľubuje lepší rozpočet, ako zdedila. Opozícia pochybuje
Na ministerstve financií vrcholia prípravy rozpočtu. Koaliční politici tvrdia, že sú blízko k dohode, no kontúry zákona roka zostávajú nejasné. Podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar zo Smeru vyhlásil, že vláda chce odovzdať verejné financie v lepšom stave, ako ich prebrala v roku 2023.
„Na 95 percent sú všetky zásadné veci dohodnuté,“ uviedol poslanec za SNS Roman Michelko. Sám však nebol súčasťou rokovaní.
„Keď koaliční lídri oznámili, že sa ide podpisovať nejaká dohoda, domnievam sa, že sa dohodli. Už to bude len o tom, aby sa to dalo na papier. A v akej podobe, či príde vyrovnaný a tu v parlamente ho budeme meniť nejakými pozmeňujúcimi návrhmi na nevyrovnaný rozpočet, to neviem,“ uviedol Gašpar.
Vláda má podľa zákona o rozpočtových pravidlách povinnosť predložiť rozpočet do Národnej rady do 15. októbra. V rámci koordinácie európskych politík posiela v tomto termíne návrh aj na posúdenie Európskej komisii.
Gašpar nevedel spresniť, na akom deficite sa koaliční lídri dohodli. „Deficit chceme mať pod kontrolou. Chceme ho mať lepší, než sme ho preberali v roku 2023,“ uviedol.
Ak by vláda naplnila tieto slová, znamenalo by to deficit pod piatimi percentami hrubého domáceho produktu. Vo volebnom roku 2023 schodok verejných financií dosiahol 5,0 percenta HDP. Tento rok má vláda podľa odhadov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť dosiahnuť deficit 4,4 percenta.
Opoziční poslanci z parlamentného rozpočtového výboru pochybujú, že sa toto číslo podarí dodržať. „Ja som dokonca presvedčený, že deficit bude ešte vyšší ako päť percent,“ povedal poslanec zo SaS Marián Viskupič. „Vieme, ako to funguje vo volebné roky. Možno ten deficit v rozpočte nechajú na úrovni 4,9 percenta, ale ten reálny bude určite cez päť percent,“ dodal.
Podobne to vidí aj Štefan Kišš z PS. „Už máme nejakú skúsenosť z predchádzajúcich 12 rokov s troma Ficovými vládami a vieme, že to, čo si nakreslia, sa obvykle nedodrží. Dovolím si verejne povedať, že ten deficit bude horší, ako si naplánujú, to som si istý,“ hovorí Kišš.
Gašpar tiež uviedol, že koaličné strany chcú vo volebnom roku priniesť ďalšie sociálne benefity. „Tie predstavy treba ešte zosúladiť s ministerstvom financií a možnosťami rozpočtu,“ povedal.
Otvorená zostáva aj otázka, či vláda splní požiadavku ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a na rokovaní bude oficiálne schvaľovať vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet. „Akým spôsobom sa bude rozpočet schvaľovať, či príde vyrovnaný a v parlamente ho budeme meniť nejakými pozmeňujúcimi návrhmi na nevyrovnaný rozpočet, to neviem,“ uviedol Gašpar.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje na opakované znižovanie ambícií pri konsolidácii. Na začiatku volebného obdobia si vláda do programového vyhlásenia napísala, že zastaví zadlžovanie. Medzičasom svoje ambície niekoľkokrát upravila.
„Pôvodný cieľ bol postupne uvoľňovaný, najprv na hodnotu 3,5 percenta HDP a neskôr na jar tohto roku na 4,2 percenta HDP,“ pripomína RRZ.
Verejný dlh podľa polročnej správy ministerstva financií v tomto roku dosiahne takmer 64 percent HDP. RRZ predpokladá, že hranicu 70 percent by mohol prekročiť už v roku 2028.
