Erik Kaliňák prezradil, prečo Smer zatiaľ nie je taký radikálny ako Republika
Europoslanec, podpredseda Smeru a šéf tímu poradcov predsedu vlády Erik Kaliňák v diskusii v TA3 konštatoval, že Milan Uhrík profituje zo sklamania tých voličov Smeru, ktorí si želajú, aby Robert Fico postupoval „ráznejšie“. Vysvetlil, prečo tak premiér zatiaľ nekoná.
Radikálnejší postup by podľa neho mohol viesť k zastaveniu eurofondov a ku konfliktu o Plán obnovy. Situácia by sa zmenila, keby v Nemecku zvíťazila AfD alebo vo Francúzsku Marine Le Penová. Vtedy by sa pomer síl v Európe obrátil a Ficova vláda by mohla presadzovať to, čo dnes nemôže.
Smer sa neusiluje brzdiť radikálne protiúnijové zámery z presvedčenia, ale zo strachu pred ekonomickými a politickými následkami. Nezastavuje ho úcta k záväzkom Slovenska v EÚ, ale vedomie, že vláda potrebuje európske peniaze.
Kaliňák pomenoval, čo by Smer v priaznivejšom prostredí urobil: zrušil by REPowerEU, protiruské sankcie, Green Deal, povinnú migračnú solidaritu a podporu Ukrajiny. To sa prekrýva s programom Republiky a jej nemeckého partnera AfD.
Predseda Republiky Milan Uhrík ideovú blízkosť s AfD neskrýva. Po volebnom úspechu v Sasku Anhaltsku jej gratuloval a označil ju za partnerskú stranu. Vyhlásil, že pokračujúcu podporu Ukrajiny by „naša frakcia na čele s AfD a Republikou stopla okamžite“.
Republika a AfD spája odpor k prehlbovaniu európskej integrácie, nacionalizmus, odmietanie sankcií voči Rusku, odpor k vojenskej pomoci Ukrajine aj predstava zmeny EÚ na voľný zväzok štátov so slabými inštitúciami.
Pre malé Slovensko by takáto Európa neznamenala väčšiu suverenitu, ale menšiu schopnosť chrániť svoje záujmy. Naša ekonomika je závislá od jednotného trhu, európskych fondov a hospodárskeho vývoja v Nemecku.
Smer sa čoraz viac predstavuje ako nacionalistická a protieurópska strana, ktorá čaká na priaznivý vietor z Nemecka a Francúzska. Zároveň oportunisticky využíva výhody členstva v Únii.
Kaliňákov výrok odhaľuje podstatu zápasu medzi Smerom a Republikou. Po odchode umiernenejších voličov k Hlasu sa Smer orientuje na radikalizovaného voliča, ktorého už nie je schopný nahradiť stredovým voličom.
Republika je v tomto priestore autentickejšia. Nemusí obhajovať šestnásť rokov účasti Smeru na vládnej moci. Môže tvrdiť, že Fico radikálne rozpráva, ale keď má konať, zľakne sa Bruselu.
Smer má pred sebou nebezpečnú špirálu. Čím viac bude preberať témy Republiky, tým viac ju bude legitimizovať. Voliči môžu dospieť k záveru, že je lepšie voliť originál než napodobeninu.
Nie je nepredstaviteľné, že Republika preferenčne Smer predbehne. Milan Uhrík sa stal tretím najdôveryhodnejším slovenským politikom, Robert Fico je štvrtý.
Povolebná koalícia s Republikou nie je neprípustnou predstavou. Smer ju obhajuje a na komunálnej i regionálnej úrovni s Republikou vytvára koalície. Predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok spoluprácu jednoznačne neodmietol.
V tomto svetle treba hodnotiť varovania prezidenta Pellegriniho pred radikalizáciou spoločnosti. V prejave k výročiu SNP upozornil, že cesta k násiliu prichádza zdanlivo nevinne: „Začne sa to hanlivým nápisom na stene, dehumanizáciou a ponižovaním – a skončí sa to vraždami, vyhladzovacími tábormi a vojnami.“
Ich vierohodnosť závisí od toho, či prezident dokáže pomenovať konkrétnych nositeľov dehumanizujúceho slovníka. Republiku vedú politici, ktorí vyrástli v Kotlebovej ĽSNS. Milan Mazurek bol právoplatne odsúdený za rasistické výroky.
Ani Smer nie je pasívnym pozorovateľom. Jeho predstavitelia používajú urážlivý jazyk, ktorým vytvárajú Republike priaznivé prostredie. Prezident v Sobotných dialógoch povedal, že Republika zbiera hlasy frustrovaných voličov, a otvoril tému veľkej koalície Smeru a Progresívneho Slovenska.
V správe o stave republiky zdôraznil, že EÚ a NATO nemajú pre Slovensko alternatívu. Účasť Republiky v budúcej vláde by podkopala základy Vízie Slovensko 2040.
Dlhodobá modernizácia predpokladá fungujúci právny štát, dôveryhodné inštitúcie, ukotvenie v EÚ a NATO, prístup k jednotnému trhu a schopnosť priťahovať investície.
Vláda s Republikou by znamenala zásadnú zmenu zahraničnopolitickej orientácie. Prezident však Republiku ani jej spojenectvo s AfD priamo nepomenoval.
Jeho predstava veľkej koalície Smeru s Progresívnym Slovenskom môže pôsobiť ako pokus nájsť Smeru únikovú cestu z odkázanosti na Republiku.
Otázka znie, či si Pellegrini vytvára politické alibi, alebo chce vytvárať skutočný tlak. Ak platí druhá možnosť, všeobecné apely nestačia.
Prezident by sa musel dištancovať od ideológie AfD a politiky Republiky. Svojmu bývalému Hlasu by mal povedať, že spolupráca s Republikou je škodlivá.
Inak sa môže stať, že kým prezident bude varovať pred radikalizáciou, Smer sa jej bude ešte viac prispôsobovať a Hlas jej bude otvárať dvere. Najväčším nebezpečenstvom je, že jej politiku začínajú vládne strany uskutočňovať ešte predtým, než sa dostala do vlády.
