Natália Blahová: Ľudia zomrú skôr, než dostanú pomoc, na ktorú majú nárok (videopodcast)

Richard
By Richard
4 Min Read

Natália Blahová: Ľudia zomrú skôr, než sa dostanú k pomoci, na ktorú majú nárok

Ministerstvo práce a sociálnych vecí sľubovalo, že nový zákon o integrovanej posudkovej činnosti, ktorý začal platiť minulý rok, zjednoduší prístup k pomoci pre ľudí so zdravotným postihnutím, dlhodobo chorých či rodičov detí so zdravotným znevýhodnením. Mnohí z nich však namiesto toho narazili na dlhé čakacie lehoty, neprehľadnosť a zamietavé stanoviská.

Problémy konštatovala aj komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím – systém podľa nej neposkytuje dostatočné záruky, že ľudia budú mať v porovnateľných prípadoch zabezpečený rovný prístup k podpore potrebnej na nezávislý život a začlenenie do spoločnosti. Hovorí aj o prípadoch dobrej praxe, no ciele reformy sa podľa nej nenapĺňajú v celom rozsahu.

Ministerstvo pod vedením Erika Tomáša hovorí o detských chorobách systému a jednotlivých zlyhaniach, kritici však vidia hlbší problém. „Až 1 611 ľudí sa svojho posudku nedožilo. Svoje posledné dni museli tráviť tým, že sa hádali s úradmi a dokazovali, že sú naozaj chorí,“ reaguje Natália Blahová.

O tom, čo sa na pôvodnom dobrom nápade pokazilo, ako ho opraviť a v čom sociálny systém v pomoci sociálne odkázaným zlyháva, hovorí bývalá poslankyňa parlamentu, aktivistka a členka strany Demokrati.

Integrovaný posudok mal byť rýchlejší a efektívnejší než posudky, ktoré ľudia dostávali predtým, pretože v sebe zahŕňal lekársky aj sociálny posudok. „Je to výborná myšlienka. Dostanete jeden posudok, ktorý obsahuje výstupy z lekárskej aj sociálnej časti, a priamo v ňom vidíte, ktoré kompenzácie vám štát ponúka na to, aby ste žili kvalitnejší, lepší a zdravší život,“ vysvetľuje Blahová.

Podľa nej sa však reforma pokazila. „Čakanie človeku neskráti, ale predĺži. Posudok neskvalitní, ale znekvalitní. Človek sa v ňom nevyzná lepšie, ale horšie. Pomoc neprichádza rýchlejšie, naopak sa odďaľuje a človek upadá do katastrofálnych situácií, biedy a zúfalstva,“ tvrdí.

Blahová upozorňuje, že problémy sa dotýkajú mnohých rodín. Ako príklad uvádza ženu, ktorá sa starala o ťažko chorého otca. „Dala výpoveď v práci a bola pri otcovi, kým nepríde k posúdeniu jeho stavu. Trvalo to však tak dlho, že siahla na dno svojich úspor. Jej 20-ročný syn navyše dostal rakovinu, čo rodinu finančne úplne potopilo,“ opisuje.

Podľa jej prieskumu z apríla 60 percentám ľudí rapídne klesol príjem a 18 percent zostalo úplne bez príjmu. „Predstavte si, že ste rodič samoživiteľ, ste doma s dieťaťom so zdravotným postihnutím, nemôžete od neho odísť do práce a nedostávate žiadnu dávku. Ak okolo seba nemáte dobrodincov, ste odkázaní na to, aby ste išli žobrať alebo zakladali zbierky,“ hovorí.

Blahová tiež spochybňuje čísla ministerstva o počte zmeškaných posudkov. „Dovolím si povedať, že jeho čísla nie sú pravdivé. Mám veľmi zlý pocit, že sú to čísla vycucané z prsta,“ uvádza s tým, že ešte v apríli ministerstvo tvrdilo, že meškania nevie zo systému zistiť.

Ľuďom, ktorí čakajú na posudok alebo neboli úspešní pri odvolaní, odkazuje, že sa netreba báť požiadať o nový posudok, ak sa ich stav zhorší. „Už mám vypracovaný vzorový návrh na súd, ktorý ľudia môžu použiť, pretože pre niektorých je to jediná nádej,“ dodáva.

Reformu podľa nej netreba robiť úplne nanovo, ale je potrebné stabilizovať odborníkov a prijať legislatívne návrhy, ktoré predstavila komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím. „Myšlienku treba ponechať, tá je dobrá. Kvapky do mora však nestačia,“ uzatvára Blahová.

Share This Article