Pellegriniho správa o republike: Pochvala pre Hlas, ticho pri ruských kamerách
Prezident Peter Pellegrini predniesol svoju druhú správu o stave republiky. Vystúpenie trvalo 49 minút, kým pred rokom to bolo 38 minút. Základným rámcom príhovoru bola krajina, ktorá potrebuje zmierenie.
„Na povrchu sa prezident snažil urobiť vyváženú správu a rozdávať rany na obidve strany. Keď si to však rozoberieme hlbšie, vládna koalícia z toho skrátka vyšla o čosi lepšie,“ hodnotí správu šéf domácej politiky Martin Sliz.
Zmierenie v rozpoltenej spoločnosti
Prezident zdôraznil potrebu zmierenia rozpoltenej spoločnosti. Podľa Sliza vystihol reálny stav Slovenska. Rozdelenie spoločnosti je cítiť všade – v rodinných diskusiách, nezahojených ranách z pandémie covidu, témach utečencov aj v politickom zápase medzi opozíciou a koalíciou.
Prezident hovoril o neúcte k ľuďom a poukázal na kontrast medzi tým, čo od politikov žiadajú občania, a tým, aké témy im politici ponúkajú. Sliz uvádza, že za tento kontrast nenesú zodpovednosť výhradne politici, no podieľajú sa na ňom nemalou mierou. Koalícia podľa neho zámerne rámuje diskusiu tak, aby sa nehovorilo o témach, ktoré sú pre ňu nepríjemné, ako je stav verejných financií.
Pochvala pre vládu a rozrieďovanie kritiky
Prejav bol vystavaný tak, aby pôsobil vyvážene. Pri detailnejšom pohľade bol však prezident voči vláde oveľa zhovievavejší než voči opozícii. Osobitne to platí pre ministrov strany Hlas, ktorej je stále čestným predsedom.
Keď prezident kritizoval vládu, takmer vždy pridal niečo, čím tú kritiku rozriedil. Pri téme konsolidácie začal vysvetľovať, ako sa verejné financie rozbili za predchádzajúcich vlád. Jediné konkrétne meno, ktoré spomenul, bol úradnícky premiér Ľudovít Ódor.
V prejave zaznelo viacero bodov, ktoré vyzdvihovali agendu konkrétnych rezortov. Prezident ocenil školskú reformu od ministra Tomáša Druckera, zachovanie 13. dôchodkov a minimálnej mzdy od Erika Tomáša, systém energopomoci od Denisy Sakovej aj zaistenie bezpečných hraníc pod vedením Matúša Šutaja Eštoka. Pri výčte úspechov tak vyzdvihol agendu najmenej piatich kľúčových ľudí z Hlasu, hoci ich priamo nemenoval.
Zvýšenie platov politikov a blokovanie parlamentu
Najsilnejšou časťou príhovoru bola kritika, pri ktorej prezident nešiel cez žiadne okluky. Priamo vyhlásil, že je darmo hovoriť ľuďom o šetrení, ak si politici sami zvyšujú platy – pričom pred ním sedel celý vládny kabinet aj premiér. Nekompromisne skritizoval aj pomery v parlamente. Označil za neprípustné, aby sa neustále presúvali neprerokované body schôdzí alebo dokonca odsúvali schôdze o odvolávaní ministrov.
Odsúvanie odvolávania ministrov koalíciou trvalo v niektorých prípadoch aj vyše roka. Ústavné právo opozície zvolať mimoriadnu schôdzu na vyjadrenie nedôvery členovi vlády má byť naplnené do siedmich dní. Vládna koalícia tu však návrhy na odvolanie ministrov odkladala celé mesiace a napokon ich zgrupla do jednej schôdze.
Mlčanie pri ruských kamerách a hybridných hrozbách
Prezident otvoril tému kybernetickej bezpečnosti, no nevyužil príležitosť pomenovať hrozbu zo strany Ruska. Slovensko sa nachádza v hybridnej vojne, ktorej súčasťou sú aj kybernetické útoky na infraštruktúru. Kauza s ruskými kamerami dovezenými cez Cyprus, pri ktorých Národný bezpečnostný úrad potvrdil ich ruskú provenienciu aj únik dát, v prejave neodznela. Taktiež nepadlo ani slovo o bombových hrozbách na školách.
Pri téme vojny na Ukrajine sa prezident zhodol s rétorikou premiéra Roberta Fica. Opakoval, že konflikt nemá vojenské riešenie a musí sa vyriešiť za rokovacím stolom. Priamo voči Ukrajincom sa neobrátil. V jednej pasáži však vyzval vládu aj občanov k tolerancii voči komukoľvek, kto prišiel na Slovensko legálne.
Ostrá kritika opozície a chýbajúca sebareflexia
Opozícia sa v správe našla vo výrazne kritickejšej polohe. Prezident jej vyčítal, že obetuje strategické záujmy štátu pre krátkodobé politické ciele, a odmietol jej prístup nekomunikovať s touto vládou.
Je prekvapujúce, že takéto slová zaznievajú od človeka, ktorý sa osobne podieľal na vytvorení tejto koalície aj na atmosfére tvrdej konfrontácie. Zásadné kroky, ako rušenie NAKA, Špeciálnej prokuratúry, preformátovanie RTVS či bleskové novely Trestného zákona, robila vládna väčšina bez akejkoľvek reálnej diskusie.
Záverečný verdikt
Druhá správa Petra Pellegriniho o stave republiky sa dá zhrnúť ako vyváženosť na povrchu, no zhovievavosť k vláde v hĺbke. Prezident sa snažil pôsobiť tak, že meria rovnakým dielom každému, no pri detailnejšej analýze z toho vládna koalícia vyšla o čosi lepšie.
