Polícia znovu rieši cestu Matúša Šutaja Eštoka na preteky F1
Prípad súkromnej cesty ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka na preteky F1 v Abú Zabí sa znovu vracia do pozornosti polície. Trestné oznámenie Nadácie Zastavme korupciu bolo už viackrát odmietnuté, teraz sa však rieši námietka zaujatosti vyšetrovateľa, ktorý prípad posudzoval. Dôvodom sú pochybnosti o jeho nestrannosti pre rodinné väzby na nomináciu v pološtátnej firme.
Jadrom podozrení zostáva spôsob financovania cesty. Minister aj jeho partnerka tvrdili, že dovolenku platili z vlastných úspor v hotovosti, pričom za letenky v hodnote viac než 12-tisíc eur a neskôr aj za luxusný hotel v Dubaji mali zaplatiť v keši. Neskôr sa ukázalo, že letenky uhradili až po návrate, čo vyvolalo ďalšie otázky o transparentnosti transakcie.
Nadácia upozorňuje, že vyšetrovanie nebolo dôsledné a neboli preverené všetky okolnosti vrátane pôvodu peňazí. Ak prokurátor uzná námietku zaujatosti, prípad môže dostať iný vyšetrovateľ.
Únosca študentky Sone spoznal trest
Súd uznal bývalého záchranára Iva Petráša vinným v prípade únosu a omámenia študentky Sone. Za sexuálne násilie a obmedzovanie osobnej slobody dostal trest 17 rokov a šesť mesiacov väzenia s maximálnym stupňom stráženia. Poškodenej priznal nemajetkovú ujmu 100-tisíc eur, rozsudok zatiaľ nie je právoplatný.
Podľa súdu malo Petrášovo konanie znaky pripravenosti a znalci ho označili za premyslené, predátorské a ľstivé. Súd neakceptoval obhajobu, že si okolnosti nepamätá, a zdôraznil, že ako zdravotník presne vedel, aké účinky majú podané lieky. Študentku uniesol v Petržalke, odviezol do bytu v Pezinku a počas približne 25 hodín jej opakovane aplikoval utlmovacie látky.
Stíhanie bolo pôvodne zastavené pre nepríčetnosť na základe psychiatrického posudku. Zvrat nastal po upozorneniach ďalších lekárov a po zásahu Ústavného súdu, ktorý konštatoval porušenie práv poškodenej. Obnovené vyšetrovanie viedlo k súdnemu procesu a odsúdeniu.
Dlhová pasca sa otvára dokorán
Rastúce výnosy štátnych dlhopisov znamenajú, že krajiny si požičiavajú čoraz drahšie, a Slovensko nie je výnimkou. Za tým stoja vysoké vládne dlhy, pretrvávajúca inflácia, geopolitické napätie či konkurencia zo strany veľkých firiem, ktoré tiež emitujú atraktívne dlhopisy. Trhy tak od štátov žiadajú vyššiu rizikovú prirážku.
Slovensko zatiaľ s predajom dlhopisov zásadný problém nemalo, experti však upozorňujú na zraniteľnosť krajiny. Verejný dlh má bez ďalších opatrení rásť a konsolidácia neprináša očakávané výsledky. Približne 60 percent slovenských dlhopisov držia zahraniční investori, ktorí bývajú pri krízach citlivejší a môžu z trhu odísť rýchlejšie.
Drahšie financovanie má priamy dopad na štátny rozpočet. Ak si štát požičia o jeden percentuálny bod drahšie, pri objeme 10 miliárd eur ho to stojí asi 100 miliónov eur ročne navyše. Tieto peniaze potom chýbajú v zdravotníctve, školstve, vede či sociálnej starostlivosti, pričom sekundárne sa môžu predražovať aj úvery pre firmy a domácnosti.
