August 2026 najteplejším mesiacom v histórii, Slovensko zápasí so suchom
August 2026 sa zapísal do histórie ako najteplejší mesiac, aký kedy vedci vo svete zaznamenali. Podľa údajov Služby pre zmenu klímy programu Copernicus teploty v tomto mesiaci prekročili predindustriálny priemer o 1,65 stupňa Celzia. Tento rekord zdieľa spoločne s júlom 2023.
Namerné hodnoty tak prekročili kritickú hranicu 1,5 stupňa Celzia, na ktorej sa krajiny dohodli v Parížskej klimatickej dohode v roku 2015 s cieľom predísť najhorším dôsledkom klimatickej zmeny. Hoci jeden mesiac nad touto úrovňou neznamená jej trvalé prekročenie, poukazuje to na trend smerujúci k prelomeniu tohto limitu.
Extrémne horúčavy a sucho zasiahli aj Slovensko
Náročné leto pocítilo aj Slovensko. Podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu pretrváva extrémne sucho v hlbšej vrstve pôdy na približne dvoch tretinách územia krajiny. Zatiaľ čo na západnom a strednom Slovensku sa situácia čiastočne zlepšila, extrémne sucho naďalej pretrváva v Prešovskom a Košickom kraji, čo nepriaznivo ovplyvňuje poľnohospodárov.
So suchom súvisí aj rekordne nízka hladina rieky Dunaj. Hydrológovia už koncom júla informovali, že prietok v meracej stanici Bratislava/Devín klesol na predbežnú hodnotu 678 až 725 metrov kubických za sekundu, pričom dlhodobý priemerný prietok Dunaja sa v tomto období pohybuje okolo 2000 metrov kubických za sekundu. Išlo o najnižší zaznamenaný prietok Dunaja v mesiaci júl od začiatku pozorovaní v roku 1876.
Tento rok zároveň padol nový slovenský teplotný rekord, keď teplota vzduchu prvýkrát v histórii prekonala 42 stupňov Celzia. Konkrétne bolo nameraných 42,2 stupňa Celzia v Dolných Plachtinciach v okrese Veľký Krtíš vo štvrtok 6. augusta.
Suché počasie naďalej zvyšuje riziko vzniku požiarov v prírode. Hasičský a záchranný zbor upozorňuje, že zvýšené riziko vzniku požiarov naďalej platí vo väčšine okresov Slovenska. Vo vyhlásených okresoch je preto zakázané fajčiť, odhadzovať horiace alebo tlejúce predmety alebo používať otvorený plameň.
El Niño prichádza v plnej sile
Tieto teploty vedci zaznamenali ešte predtým, než sa výraznejšie prejavil nastupujúci poveternostný jav El Niño. Ide o prirodzene sa opakujúci úkaz, pri ktorom zmeny prúdenia vetra nad Tichým oceánom vedú k zvyšovaniu teploty oceánov a presunu obrovského množstva tepla do atmosféry. Následky v podobe záplav, období sucha a vĺn horúčav pociťuje celý svet.
Očakáva sa, že tohtoročný El Niño, ktorý by mal dosiahnuť svoju plnú silu koncom roka, by mohol byť podľa predpovedí potenciálne najintenzívnejším v histórii, keďže ho v súčasnosti umocňuje klimatická kríza.
Ničivé dôsledky na úrodu, zdravie a ekonomiku
Následky extrémnych horúčav sú viditeľné v podobe ničivých lesných požiarov, škôd na úrode, nadmerného počtu úmrtí spôsobených vlnami horúčav a narušenia dopravy a podnikania v mnohých krajinách. Cenová inflácia potravín sa pravdepodobne ešte zvýši, keďže dopady slabšej úrody sa prejavujú na domácich trhoch aj v dovoze.
„Extrémne horúčavy zabíjajú milióny ľudí a spôsobujú biliónové škody, zasahujú dopravné a zdravotnícke systémy a tlačia nahor ceny základných potrieb pre domácnosti, ako sú potraviny,“ povedal šéf OSN pre klímu Simon Stiell. „Dôkazy sú nezvratné. Toto je neustále rastúca cena za závislosť ľudstva od fosílnych palív.“
Údaje zo satelitnej služby na pozorovanie Zeme Copernicus tiež potvrdili, že západná a stredná Európa, ako aj oblasti Škandinávie a juhovýchodnej Európy, zaznamenali počas leta oveľa suchšie podmienky, než je zvykom.
Rekordy lámu aj oceány a moria
Vysoké teploty trápia nielen pevninu, ale aj oceány a moria. Podľa služby Copernicus dosiahla v sobotu priemerná povrchová teplota morí mimo polárnych oblastí 21,1 stupňa Celzia. Tým tesne prekonala 21,09 stupňa Celzia zaznamenaných v marci 2024 a je výrazne nad priemerom pre toto ročné obdobie.
Pre vedcov je toto načasovanie pozoruhodné, pretože priemerné celosvetové teploty morí zvyčajne dosahujú svoj ročný vrchol v marci alebo apríli, nie v auguste.
„Za nezmenených okolností môžeme očakávať, že rekord teploty oceánov bude opäť prekonaný v marci alebo apríli 2027,“ dodal Dr. Jeremy Grist, vedúci výskumný pracovník z Národného oceánografického centra v Southamptone.
Teplejšie moria spôsobujú extrémnejšie počasie. Môžu dodávať búrkam dodatočnú vlhkosť a v niektorých pobrežných regiónoch môžu zintenzívniť vlny horúčav znížením ochladzovacieho účinku morského vánku. Teplejšia voda tiež zvyšuje hladinu morí a prináša väčšie riziko záplav. Intenzívne teplo oceánov môže byť taktiež zničujúce pre morské biotopy, ako sú koralové útesy.
