Ľuboš Blaha na MGIMO: Pohľad na kontroverznú akademickú spoluprácu
Europoslanec Ľuboš Blaha oznámil, že začne učiť na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov (MGIMO), prestížnej inštitúcii známej svojou úzkou spoluprácou s ruským ministerstvom zahraničných vecí. Blaha, ktorý sa na sociálnych sieťach vyjadril na podporu svojej novej úlohy, sa nezdráhal nazvať MGIMO „Harvardom nezápadného sveta“. Jeho angažovanie vzbudilo značnú pozornosť, najmä v kontexte prebiehajúcej vojny na Ukrajine.
Úloha MGIMO v ruskej diplomacii
MGIMO, známy ako jedna z najprestížnejších diplomatických škôl v Rusku, má v histórii za sebou množstvo významných absolventov, vrátane ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova a viacerých slovenských diplomatov, ako sú Miroslav Lajčák a Miroslav Šefčovič. Podľa politológa Dr. Felixa Riefera z Albert-Ludwigs-Universität Freiburg, rozhodnutie Blahu prijímať pozíciu na tejto univerzite otvára dôležité otázky o akademickej spolupráci a politickej zodpovednosti, najmä v období, kedy Rusko čelí medzinárodnej kritike.
Politické implikácie Blahovho pôsobenia
Riefer tvrdí, že MGIMO sa po anexii Krymu v roku 2014 dostal do väčšej medzinárodnej izolácie, avšak stále zostáva dôležitou inštitúciou, ktorá formuje ruské diplomatické elity. V súvislosti s Blahovým pôsobením na MGIMO vznikajú otázky o etických aspektoch spolupráce s inštitúciami, ktoré sú prepojené s ruskou štátnou mocou. Blaha, ktorý sa vyjadril o tom, že bol „vyštvaný zo SAV“, pri oznámení svojej novej pozície naznačil, že jeho názory sú v akademických kruhoch neprijateľné.
Akademické zmeny po roku 2012
Podľa Riefera sa po roku 2012, kedy nastal konzervatívny obrat v ruskej politike, zmenila aj atmosféra na MGIMO. Kým predtým si škola dokázala zachovať určitú mieru akademickej slobody, teraz sa stala viac orientovanou na podporu oficiálnych naratívov Kremľa. Príklad historika Andreja Zubova, ktorý bol prepustený za svoje názory na anexiu Krymu, svedčí o zmene smerovania a nátlaku, ktorému sú migrofisiting v akademickej práci vystavení.
Kritika Blahovho rozhodnutia
Nemecký europoslanec Lukas Sieper kritizoval Blahovo rozhodnutie, avšak zároveň poukázal na to, že EÚ by nemala zasahovať do akademických voľieb svojich poslancov. Sieper zdôraznil, že Blaha sa pravdepodobne v Moskve nájde prostredie, kde bude vítaný, avšak poukázal na jeho politickú izoláciu v Európskom parlamente.
Vyhliadky budúcej spolupráce
Blahovo pôsobenie na MGIMO a jeho prednášky o geopolitike Západu a Ruska, vrátane referencií na názory amerického politológa Johna Mearsheimera, vyvolávajú obavy o to, ako sa táto spolupráca odrazí na jeho politike a na pohľade Slovenska na medzinárodné vzťahy. Odborníci sa obávajú, že takáto akademická pozícia môže legitimizovať ruské naratívy a potlačiť demokratické hodnoty, ktoré sú základom európskej politiky.
