Prečo umelcom a politikom veríme to, čo sme podnikateľom neuverili nikdy?
Róbert Chovanculiak predkladá zaujímavú tému, ktorá sa zaoberá hlbokým psychologickým a sociálnym problémom v našej spoločnosti. Úvaha sa zaoberá základnou potrebou ľudí po spoločenskom postavení a statusu, ktorá je zapracovaná v našej evolúcii. Kým iné živočíšne druhy sa uspokoja so základnými potrebami ako je jedlo a bezpečnosť, u lidí sa cesta k naplneniu týchto potrieb zriedka uskutočňuje bez interakcie s inými. Dôraz na získanie vysokého spoločenského statusu ostáva v dnešnej dobe veľmi silný a jeho dopady vidíme na našej psychológii a sociálnych vzťahoch.
Ľudia často prehliadajú význam pokroku, ktorý prinášajú úspešné firmy a podnikatelia, a vnímajú ich úspechy s nedôverou. Všetky inovácia, ktoré zlepšujú kvalitu života, sú vnímané ako produkty egoizmu, pričom brániace osobným záujmom. Toto neustále porovnávanie, či už ide o výšky platov, úspechy detí alebo majetok, vytvára napätie a frustráciu. V spoločnosti, kde snaha o dobré postavenie je hlboko zakorenená, je ťažké otvorene priznať vlastné ambície.
Chovanculiak zdôrazňuje, že skromnosť, ktorú si mnohí z nás osvojujú, sa stáva formou seba-klamu. Kým dokonca aj pranie svojich vlastníctiev a úspechov sa považuje za zahanbovanie, túžba po vzostupe sa stáva ansámblom skrytých hier. Zatiaľ, čo iné spoločenstvá prejavovali úspech otvorene, v moderne je tento prístup penalizovaný.
Túto dynamiku ilustruje aj skryté porovnávanie úspešných a neúspešných. V minulosti sa dokonca používali taktiky, ako si vonkajší ľudia privlastňujú skromnejšiu formu znášania úspechu, aby sa vyhli verejnému opovrhnutiu a závislosti na varovaní pred pýchou. Zatiaľ čo úspešní podnikatelia a umelci si musia vystačiť so skromnosťou, politici sú tak obratní vo svojej schopnosti vysvetliť svoje ambície ako verejné blaho.
V politike sa často hraje na mystifikáciu vlastného záujmu a je tak zaznamenávané, že aj oni hrajú tvrdé statusové hry, avšak obratne maskované za altruistické ciele. Pozitívne externality spojené s podnikaním ostávajú zatienené nedôverou a historickými predsudkami voči zisku.
Na konci Chovanculiak kladie otázku, aké hry hráme v rámci budovania statusu. Môžeme vytvárať hodnoty a pozitívne externé efekty, alebo skôr kultivovať závistlivosť a vnútorné rozdelenie. Naša kolektívna budúcnosť závisí na tom, aké rozhodnutia prijmeme, a aké vzory budeme napodobňovať—čo pohľady na umelcov a politikov poukážu, či to bude pozitívny či negatívny príbeh.
