Môže sa objaviť v najstrašnejšej chvíli života: Syndróm tretieho človeka
Syndróm tretieho človeka, jav, ktorý fascinuje mnohých, je postup, v ktorom ľudia prežívajú pocit prítomnosti „tretieho“ jedinca v extrémne stresových situáciách. Tento fenomén sa najčastejšie objavuje u tých, ktorí sa ocitli tvárou v tvár smrti alebo prežívajú intenzívne emocionálne chvíle. Tí, ktorí zažili takúto situáciu, často hovoria o prítomnosti anjela strážneho, sprievodcu alebo zosnulej blízkej osoby, ktorá im dodáva silu a odhodlanie prežiť. Aký je teda pôvod tohto záhadného javut?
Najznámejší príbeh: Ernest Shackleton a jeho expedícia do Antarktídy
Legendárny príklad syndrómu tretieho človeka predstavuje expedícia Ernesta Shackletona, ktorá sa odohrala v roku 1916. Shackleton a jeho spoločníci, Frank Worsley a Tom Crean, sa dostali do kritickej situácie, keď ich loď uviazla v ľade. Ich voľba spočívala medzi zostaním na mieste v nádeji na záchranu alebo pokusom dostať sa k najbližšej veľrybárskej stanici. Rozhodli sa na druhú možnosť a podstúpili nebezpečnú púť cez extrémny terén, pričom po ceste zažili fenomenálne zážitky.
V priebehu tejto cesty všetci traja účastníci citovali pocit, že boli „štyria, nie traja“. Vyjadrovali presvedčenie, že s nimi bola prítomná neviditeľná bytosť, ktorá im pomáhala a dodávala im energiu. Shackleton v svojom denníku nielen zaznamenal túto skúsenosť, ale aj sa na ňu neskôr vrátil vo svojich úvahách: „Kto je ten tretí, ktorý kráča vždy vedľa teba?“
Postavy a kontexty, kde sa objavuje „ten tretí“
Od času Shackletonovej expedície sa objavilo množstvo ďalších príbehov o tajomných zjaveniach, ktoré sa manifestujú v kritických chvíľach. Vojaci, piloti, osamelí jachtári a astronauti, ktorí prežili vážne nehody, ako teroristické útoky na World Trade Center, nahlasili podobné pocity prítomnosti. Taktiež mnohí ľudia v smútočných situáciách, keď stratili blízke osoby, zažívajú pocity, akoby bola zosnulá osoba stále prítomná v ich domove alebo ich blízkosti.
Hypotézy a psychologické interpretácie
Čo sa teda deje v psychike jednotlivca, keď sa objaví syndróm tretieho človeka? Rôzne hypotézy naznačujú, že emočné faktory, ako silný smútok a očakávanie prítomnosti blízkej osoby, môžu hrať kľúčovú úlohu. V prípadoch ako je Parkinsonova choroba, sa tento jav zdá byť najčastejší u pacientov, ktorí sú pod silnými liekmi, čo naznačuje, že dopamín môže ovplyvniť ich vnímanie.
Existujú aj teórie, ktoré spájajú syndróm tretieho človeka s psychológmi rozpracovaným konceptom senzorickej deprivácie a extrémnou únavou, pričom niektoré interpretácie naznačujú, že ide o halucinácie vyvolané stresom. Ako uvádza austrálska psychologička Lissa Johnsonová, psychika sa môže adaptovať a mobilizovať vonkajšiu pomoc v podobných situáciách.
Záver: Nezistený a fascinujúci aspekt psychológie
Hoci mnohé hypotézy sa snažia vysvetliť syndróm tretieho človeka, konečný verdikt ostáva otvorený, keďže tento fenomén sa objavuje v takých katastrofických scenároch, že úplne rozlúsknuť jeho pravé pozadie môže zostať navždy neuskutočniteľné. Napriek tomu je zaujímavé a upokojujúce, že v najťažších chvíľach je časť našej psychológie pripravená privolať na pomoc neviditeľného priateľa, ktorý môže poskytnúť útulnosť a silu na prežitie.
