Organizátori kultúry reagujú na zrušenie dotácií od FPU
V súvislosti s prekvapujúcim rozhodnutím Rady Fondu na podporu umenia (FPU) o zrušení trojročných dotačných zmlúv sa organizátori kultúrnych podujatí zúfalo ozvali, aby na situáciu upozornili. Matúš Oľha, predseda Rady FPU, oznámil, že zmluvy boli vyhlásené za neplatné, čím sa zamieňa zmluvná istota. Takéto kroky narúšajú dôveru občanov v zákony a ohrozujú kultúrny sektor. Na tlačovej konferencii sa vyjadrila Barbara Sigmundová z časopisu Verzia, ktorá situáciu označila za problém fundamentalného významu nielen pre kultúrne inštitúcie, ale aj z pohľadu právneho štátu.
Ekonomické dopady pre regióny
Rada FPU týmto rozhodnutím pripravila o podporu 35 významných kultúrnych podujatí a iniciatív, čo predstavuje hodnotu vyše dvoch miliónov eur. Mnohé organizácie už predtým uzavreli zmluvy s umelcami a pripravili podujatia na tento rok, čo len zhoršuje ekonomickú situáciu. Monika Michnová, dramaturgička Slovenského komorného divadla Martin, varovala, že ak na festival do regiónu nepríde dostatok návštevníkov, mesto bude hospodársky mŕtve, čo potvrdzujú i iní organizátori známych festivalov. Michnová dodala, že krok Rady FPU ochudobní kultúru a prinesie neistotu do celého kultúrneho prostredia.
Právne kroky a podpora zo strany bývalých zamestnancov FPU
Organizátori už avizovali, že sa budú brániť právnymi krokmi, ak podpory nezískajú. Róbert Špoták, bývalý riaditeľ FPU, kritizoval rozhodnutie Rady FPU ako protizákonné a vyjadril znepokojenie nad tým, čo zmanipulovalo kultúrny diskurz. Rada FPU si zrejme neopraveným vyhlásením nároku na dotácie vyradila kultúru z dostupnosti v regiónoch a tento prístup posilňuje negatívny imidž Slovenska v zahraničí.
Nejednotnosť a nejasnosti v komunikácii FPU
Prijímatelia viacročných podpôr sa sťažovali, že s nimi FPU nekomunikuje. Mnohí z nich sa domnievajú, že rozhodnutie Rady FPU nám dáva pocit, že realizovaný podporný systém prebieha bez transparentnosti a berie im právnu ochranu. Alebo že rozhodnutie o zrušení zmlúv nebylo dostatočne odkomunikované zamestnancom fondu a širšej verejnosti. Kultúrne organizácie sa tak ocitajú v slepej uličke s nevydarenými projektmi a rozpočet na kultúru sa prudko zmenšuje.
Záver a výzva k akcii
Matúš Oľha a jeho tím sa snažia ospravedlniť rozhodnutie s argumentom, že doterajší systém bol neudržateľný a privilegoval niektoré organizácie na úkor iných. Avšak mnohí si kladú otázku, ako na to doplatí divák a občan, keď kultúra s narastajúcimi nákladmi ostane nedostupná. Organizačné jednofázové zrýchlenie tak prinesie iba porážku na oboch stranách – organizátorom aj návštevníkom kultúrnych akcií, a naozaj to nikomu neprinesie pozitívny prínos.
