Slovensko zažíva novú vlnu zdražovania potravín
Nové konsolidačné opatrenia vlády Slovenskej republiky prispejú k zvýšeniu cien vybraných potravín a nealkoholických nápojov. Ministerstvo financií oznámilo, že daň z pridanej hodnoty (DPH) na produkty s vysokým obsahom cukru a soli vzrastie zo súčasných 19% na 23%. Očakáva sa, že toto opatrenie prinesie do štátneho rozpočtu viac ako 90 miliónov eur ročne.
Vyššia daň postihne široké spektrum produktov, vrátane čokolád, sušienok, cukríkov, zmrzliny a slaných pochutín ako čipsy a tyčinky. Zmena sa tiež dotkne nealkoholických nápojov, medzi ktoré patrí aj sýtené malinové nápoje, sirupy a energetické drinky. Aj keď štát uvádza, že primárnym cieľom nie je zlepšenie verejného zdravia, ale zníženie rozpočtového deficitu, mnohí odborníci majú obavy z negatívnych dopadov na domácu spotrebu.
Očakávané zmeny cien
Ministerstvo financií už naznačilo, ako sa zmena DPH premietne do cien pre zákazníkov. Napríklad, cena 100-gramovej tabuľky čokolády má vzrásť o približne 6 centov, 100 ml zmrzliny o 4 centy a 60-gramové balenie čipsov o 5 centov. Hoci tieto nárasty vyzerajú na prvý pohľad malé, v súhrne môžu vytvoriť významný príjem pre štát.
Je však dôležité poznamenať, že základné suroviny a produkty určené pre špecifické skupiny obyvateľstva zostanú vyňaté z tejto vyššej sadzby DPH. To zahŕňa detskú výživu, mliečne nápoje a produkty pre diabetikov.
Reakcie hospodárskeho sektora
Slovenské združenie pre značkové výrobky varovalo, že selektívne zdaňovanie potravín môže vyvolať zvýšenú cezhraničnú nákupnú turistiku. Obyvatelia Slovenska sa môžu uchýliť na nákupy do krajín s nižším daňovým zaťažením, čo by mohlo oslabiť domácu spotrebu a narušiť stabilitu predajní v pohraničných oblastiach. Tuchschera, zástupca združenia, upozorňuje, že toto zdražovanie ohrozuje pracovné miesta a znižuje daňové príjmy v relevantných regiónoch.
Ďalším dôsledkom môže byť, že spotrebitelia sa namiesto drahších produktov obrátia na lacnejšie a menej kvalitné alternatívy, čo vyvoláva obavy z vyšších obsahových zložiek nezdravých ingrediencií v týchto výrobkoch. Kamenický sa pri minulých vyjadreniach zmienil, že ak Slováci nechcú platiť viac za domáce džemy alebo sirupy, mali by si ich pripraviť sami, keďže DPH na používaný cukor ostáva na pôvodnej úrovni.
Ekonomická situácia a perspektívy
Deficit verejných financií Slovenska patrí k najvyšším v eurozóne, čo núti vládu hľadať nové zdroje príjmov cez spotrebné dane a DPH. Očakáva sa, že v roku 2026 bude deficit predstavovať 4,1% HDP a verejný dlh dosiahne 62,8% HDP. Slováci už teraz pociťujú dopady zvýšenej dane z cukru, ktorá začala platiť v januári a vedľa zvyšovania cien sladkých nápojov spôsobili aj pokles predaja v tomto segmente.
Výrobcovia správajúci sa na trhu s nealkoholickými nápojmi a minerálnymi vodami zaznamenali pokles predaja a ceny týchto nápojov vzrástli v priemere o 35%, pričom sa stali najdrahšími v regióne. Spotrebitelia sa často uchyľujú k nákupom v zahraničí, kde sú ceny nižšie.
Celkový pokles predaja sa odhaduje na 5% pre nealkoholické nápoje, pričom sladené sýtené nápoje zaznamenali pokles až o 12%. Tento trend ilustruje, ako zmeny v zdanení ovplyvňujú nákupné správanie a ekonomiku krajiny.
