Aktuálne prieskumy preferencií politických strán
Koalícii sa kopia nepriaznivé prieskumy a strana Hlas sa ocitla na historickom minime. Podľa najnovšieho modelu agentúry Ipsos, ak by sa voľby konali dnes, vládne strany Smer a Hlas s Republikou dohromady získali iba 63 poslancov, čo značne zaostáva za potrebnou 76-člennou väčšinou. Výsledky ukazujú, že Robert Fico by nedokázal zostaviť vládu ani s podporou strany Republika, ktorá v prieskumoch zaznamenáva rast.
Na opačnej strane politickej scény je Progresívne Slovensko, ktoré sa vracia k svojim historickým maximám, pričom dosahuje 23,6 percenta hlasov. Strana Smer obsadila druhé miesto s 17,8 percenta, čím dosiahla mierny pokles oproti predchádzajúcim mesiacom. Naopak, Hlas na čele s Matúšom Šutaj Eštokom prežíva ťažké časy, keďže ich preferencie sa znížili na 7,8 percenta, čo je taktiež historické minimum pre túto stranu.
Problémy koaličných strán a posuny v dôvere
Hlas čelí čoraz zjavnejším problémom a kauzám, ako je odchod Petra Kmeca z postu podpredsedu a kontroverzia okolo ministra zdravotníctva Kamila Šaška v súvislosti s podozrivo organizovanou súťažou na ambulancie. Matúš Šutaj Eštok sa navyše stretol so súdnymi ťažkosťami v prípade s čurillovcami a zinkasoval pokutu od súdu. Podobne zle sa darí Slovenskej národnej strane (SNS), ktorá má s 2,2 percentami taktiež problémy s prechodom do parlamentu.
Rast popularity zažívajú pravicové strany ako Republika s 10,7 percenta hlasov a hnutie Slovensko Igora Matoviča, ktoré sa vyhráva s 9,5 percentami. V porovnaní s nimi, SaS, KDH a Demokrati so 6,7, 5,5 a 5,1 percentami hlasov majú tiež šancu na vstup do parlamentu. Na spodku rebríčka ostávajú Maďarská aliancia s 3,7 percenta a Sme rodina s 2,8 percenta, čo je ďalším indikátorom rozporu v preferenciách voličov.
Vláda a dôveryhodnosť politikov
Ak by sa vytvorila široká koalícia z opozičných strán, mala by k dispozícii 87 mandátov. V takomto prípade by Michal Šimečka potreboval na zostavenie vlády podporu Igora Matoviča, inak by opozícia disponovala len 71 poslancami. V prieskume tiež zaznamenali pokles dôveryhodnosti politikov. Napríklad prezident Peter Pellegrini, hoci zostáva najdôveryhodnejším politikom, má v súčasnosti najnižšiu úroveň dôvery od zvolenia do funkcie. Matúš Šutaj Eštok zaznamenal dramatický prepad z 33 percent na 24 percent dôvery.
Celkové výsledky prieskumu, realizovaného agency Ipsos pre Denník N, sa uskutočnili online na vzorke 1018 respondentov v termíne od 24. do 28. novembra 2025. Rozširujúce sa problémy koalície a nárast preferencií opozície naznačujú do budúcnosti zaujímavý politický vývoj na Slovensku.
