Opozícia varuje pred nepriehľadnou legislatívou
Minister obrany Robert Kaliňák, známy svojím neochvejným postojom, sa opäť pustil do zmeny zákonov, ktoré sa týkajú vojenských brancov. Oproti predchádzajúcim sľubom, nový dodatok k zákonu o energopomoci znižuje odmeny pre týchto brancov a znejú v ňom hlasy odporu. Karol Galek zo SaS povedal, že táto zmena prišla ako blesk z jasného neba a pritom sa nikto na hospodárskom výbore o nej nezmieni.
Kaliňák a jeho strategické ťahy
Kaliňák evidentne v obraze nie je a v snahe zamieňať pojmy s dojmami zmiešava oblasti, ktoré sú diametrálne odlišné. Ako môže byť minister obrany tak presvedčený, že asociácia medzi energopomocou a vojenským odmeňovaním je adekvátna? Opozícia ostro kritizuje formu, ktorou sa takýto dodatok dostal do parlamentného procesu. To, čo mal predložiť ako vaso dielo, bolo skôr len prídavkom bez opodstatnenia.
Falošné sľuby a tvrdenia o odmenách
Prevádzkovatelia národných obranných síl sa nemôžu už spoľahnúť na sľubovaných 1500 eur, ak ich Kaliňákova zmena preškrtne o nepotrebné náklady zamestnávateľov. Tí, ktorí sa nadchýnali priležitosťou získať stabilnú finančnú podporu, prichádzajú sklamaní. Zatiaľ čo miliardové stabilizačné balíčky pre štátny rozpočet sú na stole, obyčajní branci majú odkrojené posledné zbytky sľubov o absolútnych odmenách.
Podrozumenia a nachádzanie sa v sieti diskrétnosti
Situácia sa stáva zložitou, keď väčšinový záujem je roztrhnutý medzi brutálnymi ústupkami s možnosťou získať aspoň náznaky benefitov, zatiaľ čo rovnako široká vrstva obyvateľstva ostáva bez zmeny svojho postavenia. Odkedy je otázka vzdelania priamym predpokladom pre prístup k armáde? Odpovede sú zbytočné, ak existujú tak flagrantné nezrovnalosti vo vyžadovaní.”
Čo bude ďalej?
Kritici varujú, že ak Kaliňák neprehodnotí svoju pozíciu a neprijme reálne opatrenia na reformu, čelí nielen nesúhlasu a nedôvere zo strany opozície, ale aj kolektívnej frustrácii rodín brancov a vojenských záloh. Rozhodujúce momenty prichádzajú bez predchádzajúceho upozornenia a presne to je to, čo sa v parlamente a verejnosti v dnešnej dobe nemôže stať. Ktovie, aké majú reálne ambície a epidemiologické zamyslenia; je čas vziať veci do vlastných rúk.
